Právo na prácu a právo na zamestnanie, Základné princípy vzdelávacej politiky

Právo na prácu a právo na zamestnanie

Právo na prácu – zakotvené v ústave
Neznamená však že štát musí zabezpečiť každému prácu
Porušením práva na prácu nie je ani stanovenie určitých predpokladov výkonu určitej práce

Základné princípy vzdelávacej politiky
- princíp celoživotného vzdelávania, t.j. od vzdelávania v predškolskom veku, cez formálne školské vzdelávanie, vzdelávanie v inštitúciách a podnikoch až po vzdelávanie dôchodcov za účelom naplnenia ich osobných záujmov

- európska dimenzia vo vzdelávaní ako princíp hovorí o tom, aby sme pripravili
zodpovedných občanov integrovanej Európy, teda rozvíjať vzájomné porozumenie,
chápanie rozdielov a zhodností v európskej kultúre, poznanie a rešpektovanie historických
i súčasných socio-ekonomických, kultúrnych i politických procesov v Európe,
podporovať spoločné hodnoty, vzájomnú toleranciu, rozvíjať medzinárodnú spoluprácu;

- zabezpečenie rovností šancí, spravodlivosti, zabezpečenie rovnakého prístupu a možností vzdelávania pre všetkých občanov EÚ
- princíp humanizácie výchovy hovorí o orientácii na osobnosť vzdelávajúceho sa ako
ľudskej individuality s právom na vlastné rozhodovanie, vlastný rozvoj;
- princíp kvality hovorí o tom, že sa má poskytnúť také vzdelanie, ktoré umožní občanom
zapojiť sa efektívne do sveta práce, aktívne sa zúčastňovať na demokratickom riadení a
živote spoločnosti, viesť zmysluplný a bohatý osobný život;

- princíp efektívneho využívania zdrojov akcentuje tú skutočnosť, že ani jeden štát nemá
neobmedzené finančné zdroje a preto je veľmi dôležité nielen racionálne finančne
zdroje vynakladať, ale tiež aby boli transparentne rozdeľované a použité;

- s vyššieuvedeným princípom súvisí aj princíp demokratického a efektívneho riadenia s
uplatnením subsidiarity – riadenie má byť participatívne za účasti všetkých zainteresovaných, prehľadné, s dostatočnou kontrolou. Súčasťou kvalitného riadenia je aj profesionálna personálna politika;

- za veľmi závažný považujeme princíp konkurencie učiteľov, riaditeľov, škôl,
výchovných a vzdelávacích inštitúcií, štátnych a neštátnych škôl, tradičných a
alternatívnych škôl.

Nástroje aktívnej politiky trhu práce

Nástroje aktívnej politiky trhu práce

možnosti uchádzača o zamestnanie :

• vykonávanie aktivačnej činnosti a tým získanie aktivačného príspevku pre uchádzačov o zamestnanie v hmotnej núdzi

• vykonávanie absolventskej praxe a tým získanie príspevku na úhradu nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním praxe

• absolvovanie vzdelávania a prípravy pre trh práce (rekvalifikácia)

• možnosť získania príspevku na začatie vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti

• možnosť získania príspevku pre uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím

- na začatie vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti
- na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu
- na pracovného asistenta

• možnosť získania príspevku na dochádzku za prácou

Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti

Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti

Ekonomické dôsledky

- Nezamestnaní pociťujú nedostatok vecí osobnej potreby,
- Nedostatok finančných prostriedkov sťažuje jednotlivcom plánovanie a organizovanie svojej budúcnosti stratu možnosti potvrdiť výdavkami svoj sociálny status.
- V dôsledku ekonomických obmedzení sa mení životný štýl dlhodobo nezamestnaných.

Sociálne dôsledky
- nedostatok životnej náplne
- narušenie denného režimu a bežného životného stereotypu.
- tým, že nemajú žiadne povinnosti môžu upadať do apatie a nečinnosti
- zmena sebahodnotenia
-znižuje sebavedomie a sebaúctu

-nezamestnanosť má viacero negatívnych vplyvov na rodinu:

• finančné problémy;
• zmena rolí (najmä v prípadoch, ak o prácu príde hlavný živiteľ rodiny);
• napätie;
• narušenie vzťahov medzi členmi rodiny (v niektorých prípadoch aj ich rozpad);
• domáce násilie;
• narušenie stereotypu rodinného života.
- pocit bezmocnosti