Florian Znaniecki
– humanizujúca sociológia – zvýrazňuje význam ľudského faktora, u Znanieckeho ho vyzdvihoval predovšetkým Szczepanski. Američania ho zaraďujú do analytickej školy. Iní autori oceňujú pre vyčlenenie systému v sociálnej realite, systém konanie, nadväzujú naňho Parssons a Sorokin.
– Antipozitivista – vedome sa vyčlenoval z tejto línie, zdôraznňoval svojbytnosť sociálnych vied
– Antiscientizmus – vedy o kultúre a človeku sa nemôžu riadiť prírodovedným ideálom.
– Teória konania (systémový prístup) – inšpiroval Parssonsa
– Na probléme konania sa pokúsil o syntézu pozitivizmu a antipozitivizmu v teórii konania, prekonať antagonizmus.
– Humanistická sociológia: fenomenológia, interakcionizmus, hermeneutizmus
Diela
– Úloha hodnoty vo filozofii prvá etapa života, spadajú tam dalšie dve práce
– Humanizmus a poznanie
– Rozvoj sveta a človeka
– Kultúrna realita
– Básnické pokusy – Cheops.
– Pragmatizmus a pojmy ako hodnoty a kultúra boli to čo ho dlho ovplyvňovalo
– Jeho prechod k sociológii, až v druhej etape. Sociológom sa stal, aby dopracoval svoje filozofické modely. Podobný príklad ako Durkheim. Sociológia ako fragment filozofického systému. Kultúru identifikuje a zhmotňuje cez pojem hodnoty. Hodnoty podľa neho nájdeme v každej ľudskej činosti. K hodnote nemôžeme pristupovať pozitivisticky a scientisticky. Zaoberá sa rôznymi aspektami hodnoty – ontologické, axiologicke, ekonomické, … Hodnota nie je odvodenou kategóriou, je to prvotná kategória. Vytvoril koncepciu logiky hodnôt, nemá k ním priamo axiologický prístup, pokladá ich za reálny objekt, vylučuje emocionálny prístup k ním.
– The polish peasant in europe and america
– Úvod so sociológie
– Sociológia výchovy
– Mesto vo vedomí jeho obyvateľov
– The method of sociology
– Social actions
