Čo je sociálna práca Cirkvi
2.Čo je sociálna práca Cirkvi?
„…Sociálne učenie a jeho hlásanie sú časťou evanjelizačného poslania Cirkvi. A keďže ide o učenie, ktoré má usmerňovať správanie sa jednotlivých osôb, ako dôsledok vyplýva z neho povinnosť – angažovať sa za spravodlivosť- a to podľa postavenia, povolania a pomerov každého človeka…“
„…náš každodenný život musí prihliadať na tieto skutočnosti, ako aj naše rozhodnutia v politickej a hospodárskej oblasti…“.
1. Sociálne učenie a jeho hlásanie sú časťou evanjelizačného poslania Cirkvi – prvoradou úlohou Cirkvi nie je riešiť sociálne otázky a problémy. Cirkev nie je sociálna inštitúcia. Prvoradou úlohou Cirkvi je pokračovať v diele Krista, „…kajajte sa a verte evanjeliu. Priblížilo sa Božie kráľovstvo…“. V prvom rade viesť ľudí k formovaniu vzťahu s Bohom a medzi sebou. Preto je to časť poslania Cirkvi a nie je to celé poslanie.
2. A keďže ide o učenie, ktoré má usmerňovať správanie sa jednotlivých osôb, – učenie bez konkrétnej aplikácie v živote je iba čistá teória. Učenie Cirkvi nie je púha teória. V učení Cirkvi tvorí základ učiť ľudí o tom, že sú Bohom povolaní k životu. Aby toto povolanie zaznelo vo svete, „…Kristus poslal apoštolov, ktorých si vybral, predkladajúc im príkaz ohlasovať Evanjelium: – Iďte teda učte všetky národy, krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som Vám prikázal…“.
3. ako dôsledok vyplýva z neho povinnosť – angažovať sa za spravodlivosť- pod spravodlivosťou chápeme všeobecne „…svätosť kresťanov či súhrn čností; lebo „spravodlivé“ znamená zosúladenie s normou…“ konkrétne „…mravná čnosť (sila) ktorá spočíva v ustavičnej a pevnej vôli dať Bohu a blížnemu to, čo mu dať treba…“. V prostredí kresťanskej pospolitosti nemožno nebrať do úvahy, že je spravodlivosť vo vzťahu k Bohu aj blížnemu prebieha súčasne, – pravá spravodlivosť to požaduje; a zároveň Bohu patrí prvenstvo, keďže On má vždy prednosť.
5. a to podľa postavenia, povolania a pomerov každého človeka – Podľa učenia Cirkvi, „…človek, keď prichádza na svet, neteší sa všetkému, čo by bolo potrebné k jeho životu, duchovnému i telesnému, k jeho zdokonaľovaniu. Nie všetko má, iné má iné mu chýba. Rozdiely sú spojené s vekom, možnosťami fyzickými, schopnosťami rozumovými a ako sa správa, so vzťahmi v ktorých každý niečo získava, s rozdeľovaním dobier. …“. Ako kedysi uviedla sv. Katarína Sienská, „…rôzne veci nám chýbajú, aby nám chýbali rôzni ľudia, ktorí nám ich sprostredkujú…“. Sme odkázaní jeden na druhého. V tejto rôznosti, podľa toho, čo kto dostal i rôzne bude dávať a prispievať k spoločnému dobru.
Nielen myšlienky sú dôležité, ale v každodennom živote rozhodnutia, ktoré kresťania ako členovia Cirkvi a ako členovia spoločnosti konali a konajú.
