Sociologická metodológia
Rozpracovanie výkladovej schémy je dôležitou pomôckou, je však spojené s nebezpečenstvom schematizácie (mechanickosť, šablónovitosť), s podceňovaním heuristiky (náuka o metódach a pravidlách nachádzania a objavovania, či konštrukcií teórií nededuktívnym spôsobom, kľúč k vysvetleniu nachádza v pozorovaniach samotných, nevychádza z hypotéz). Niekedy je S.M. chápaná ako jazyk vedy, tvorený paradigmamy, pojmami (konceptami) a teóriami, príp. ako korešpondencia (vzáj. vzťah, súlad, zhoda) medzi týmto jazykom a realitou.
Diskutovanou otázkou je, či sa S.M. vzťahuje k popisovaniu vonkajších prejavov (správania) alebo k pochopeniu sociálnej reality.
Výsledky S.M. sa pokladajú za „slabé“, keď sa porovnávajú s výsledkami prírodných vied, resp. keď sa na nich kladú rovnaké očakávania. S tým súvisí skutočnosť, že S.M. vychádza z kompilácie (preberania a nového zostavovania cudzích poznatkov) z metód, ktoré neboli pôvodne určené na skúmanie spoločenských javov.Rozvoj S.M. podlieha módnym vlnám: príklon k zovšeobecňujúcim a historizujúcim prístupom vystriedala móda typológií; z antropológie odvodené zrovnávanie malých prirodzených skupín; dôvera v psychologické metódy, boom sociometria, behaviorálne zamerané pozorovanie, matematico-štatistické metódy a nakoniec fenomenologický prístup.
Každá táto vlna prináša nové alebo inovované staré metódy, ale aj určité pojatia S.M. kritické prístupy sa väčšinou vyskytujú na časových rozhraniach nedzi nástupom výraznejších metodologických prúdov.
