U Rimanov počiatky siahajú do roku 753 pr. Kr.
U Rimanov počiatky siahajú do roku 753 pr. Kr. kedy jeden z dvoch synov kňažky Rey Romulus. Bol zároveň prvým kráľom. Kráľovstvo trvalo 244 rokov. Potom kráľovská mo bola natoľko oklieštená zákonmi, že králi už bez vedomia ľudu nič temer nemohli urobiť. Nakoniec bolo vyvolených sto mužov starších či otcov ktorí mali veľkú vážnosť u ľudu. Vznikol senát (senex – starec). Už kráľ Servius Tullius chcel ľud zbaviť moci a rozdelil ho nie podľa počtu, ako doteraz (teda cez okrsky mesta či počet domov si volil zástupcov na verejných poradách komiciách – comitia.) ale podľa prednosti vyplývajúcej z úradov a moci. Tak sa obyvateľstvo začalo deliť na patriciov a plebejcov. Počiatky republiky siahajú do roku 510 pr. Kr. Až v Gáius Július Cézar (+44 pr. Kr.) chcel zaviesť vládu jedného, čo sa mu temer podarilo, keby nebol zákerne zavraždený. Pred smrťou si adoptoval Oktaviána, ktorý zaviedol v roku 31. pr. Kr. monarchiu. Ním sa začína éra rímskych cisárov až do roku 476 po Kr. kedy bol zvrhnutý cisár Romulus Augustulus. Čo sa týka spoločenského rozvrstvenia, patricijovia (patres), čiže aristokracia boli plnoprávni – mali všetky osobné, občianske a politické práva. Často boli tzv. patrónmi (ochranca, boháč), ktorí podporovali sociálne slabších príslušníkov národa z radu plebejcov, tzv. klienti – právny vzťah klient – patrón. Plebejci („plebs“ = ľud), čiže potomkovia neskorších prisťahovalcov. Boli to slobodní roľníci, obchodníci a remeselníci bez občianskych práv. Nemohli byť úradníkmi. Niektorí boli klientmi pričom do tohto právneho zväzku vstupovali slobodne – na základe vlastného rozhodnutia. Boli najpočetnejšou vrstvou v Ríme. Boli hlavnou zložkou armády. Klienti(„chránenec“), čiže ľudia závislí na bohatých ochrancoch, často prepustení otroci. Boli chudobní, zaviazaní podporou patróna v politickom boji, tvorili vojsko, po voľbách agitovali pred súdom. Spravidla boli z radov plebejcov.
Bezzemkovia (proletári – „proles“=potomok) Boli slobodní nemajetní ľudia bez občianskych práv. Nemali žiaden majetok, mohli však mať deti (proles). Nemohli byť v armáde. Nakoniec otroci (servi)- Boli neplnoprávni, osobne neslobodní. Nemali ani slobodu, ani majetok, ani deti. V spoločnosti boli považovaní za niečo ako vec.
Rimania tým, že sa veľa učili od Grékov prebrali ich kultúru. Ich osobitosť sa viaže s právom a spolu s Grékmi dali základ kultúry Európy. To sa však udialo až s príchodom kresťanstva. Za vlády cisára Augusta sa v júdskom Betleheme narodil Ježiš Kristus, ktorého narodením začal v dejinách sveta nový vek. Šíriteľmi učenia Božieho Syna Ježiša Krista sa stali kresťania (Kristovci) a jedno veľké spoločenstvo božsko – ľudského pôvodu Cirkev. Z dejín Rimanov zaiste tiež veľa je popísaného, no najviac ich dejiny vynikajú ako „kultúra na ktorej vystupuje učenie božsko – ľudské“.