Vznik novej sociológie podnietilo vydávanie nových periodík a diel
Vznik novej sociológie podnietilo vydávanie nových periodík a diel
– Thomas, Znaniecki – Poľský sedliak v Amerike a v Európe, 1921
– Park, Burgess – Úvod do sociologickej vedy
Americký darwinizmus – ako chápať postavenie určitých tried a skupín, aj v teoretickej aj empirickej sociológii (napr. o prístupe k chudobným vrstvám)
1) Konzervatívny (Wiliam Sumner)
2) Reformátorský (Lester Ward)
Wiliam Sumner (1840 – 1910)
– predstaviteľ teoretickej sociológie, americký darwinizmus (konzervatívny), angličan, vyštudoval Oxford, pôsobil v USA, nemal rád slovo sociológia, namiesto toho používal pojem sociálna veda (social science), od Spencera prevzal tézu: boja o život
– bol prvým prezidentom ASS, ako prvý prednášal špeciálne kurzy sociológie na pôde USA
– na spoločnosť mal tvrdo liberalistické názory, neskôr ich modifikoval
– Sumner (a Coser) – konzervatívny darwinizmus, vyhranené stanovisko k pozícii štátu, inštitúcia štátu by sa mala pokúšať o reformy tam kde je stav neúnosný
– Ward – reformátorský darwinizmus, metóda „step by step“, meliorizmus – postupnými krokmi zlepšovať situáciu tam kde sa to dá (nie radikálne zmeny), metóda meliorizmu má svoje korene v protestantizme
– vošiel do povedomia dielom Folkways (Obyčaje, 1906)
– pod vlyvom Spencera sa odklonil od viery, idea boja o život nahradila ideu o pokore
– hospodársky život spoločnosti určuje trh (Adam Smith, neviditeľná ruka trhu), jedinci, ktorí nie su schopní reagovať na jeho požiadavky uspejú, majú zisk, osvoji si niektoré Maltusové myšlienky
– vystupoval proti imperializmu a protekcionizmu
– celé dejiny ľudstva sú len bojom medzi triedami, tieto boje rozvíjajú spoločnosť, boj je niečo pozitívne, takto sa rozvíjajú spôsoby skupinového správania
– Folkways – prevratné názory na genézu spoločenských inštitúcii, vývin obyčajov má vplyv na spoločenské javy, mravy, zvyky…
– ako sa z neuvedomele opakovaných, stereotypných, individuálnych činností vyvinú spoločenské inštitúcie
– ZVYK – neuvedomelá činnosť charakteristická pre jednotlivca
– OBYČAJ – neuvedomelé konanie charakteristické pre zoskupenie
– MRAVY – uvedomelé konanie, sankcie
– INŠTITÚCIA – koncept, idea, štruktúra, sú tu nástroje jej zabezpečenia
– OBYČAJ – klúčový pojem, základ uvedomelej činnosti, z ktorej sa postupne vyvinuli inštitúcie
