SOCIÁLNE VEDY

SOCIÁLNE VEDY - obsah:

2011-03-07T03:16:00.001-08:00

Právo na prácu a právo na zamestnanie, Základné princípy vzdelávacej politiky

2009-12-20T14:23:00.000-08:00

Právo na prácu a právo na zamestnanie

Právo na prácu – zakotvené v ústave
Neznamená však že štát musí zabezpečiť každému prácu
Porušením práva na prácu nie je ani stanovenie určitých predpokladov výkonu určitej práce

Základné princípy vzdelávacej politiky
- princíp celoživotného vzdelávania, t.j. od vzdelávania v predškolskom veku, cez formálne školské vzdelávanie, vzdelávanie v inštitúciách a podnikoch až po vzdelávanie dôchodcov za účelom naplnenia ich osobných záujmov

- európska dimenzia vo vzdelávaní ako princíp hovorí o tom, aby sme pripravili
zodpovedných občanov integrovanej Európy, teda rozvíjať vzájomné porozumenie,
chápanie rozdielov a zhodností v európskej kultúre, poznanie a rešpektovanie historických
i súčasných socio-ekonomických, kultúrnych i politických procesov v Európe,
podporovať spoločné hodnoty, vzájomnú toleranciu, rozvíjať medzinárodnú spoluprácu;

- zabezpečenie rovností šancí, spravodlivosti, zabezpečenie rovnakého prístupu a možností vzdelávania pre všetkých občanov EÚ
- princíp humanizácie výchovy hovorí o orientácii na osobnosť vzdelávajúceho sa ako
ľudskej individuality s právom na vlastné rozhodovanie, vlastný rozvoj;
- princíp kvality hovorí o tom, že sa má poskytnúť také vzdelanie, ktoré umožní občanom
zapojiť sa efektívne do sveta práce, aktívne sa zúčastňovať na demokratickom riadení a
živote spoločnosti, viesť zmysluplný a bohatý osobný život;

- princíp efektívneho využívania zdrojov akcentuje tú skutočnosť, že ani jeden štát nemá
neobmedzené finančné zdroje a preto je veľmi dôležité nielen racionálne finančne
zdroje vynakladať, ale tiež aby boli transparentne rozdeľované a použité;

- s vyššieuvedeným princípom súvisí aj princíp demokratického a efektívneho riadenia s
uplatnením subsidiarity – riadenie má byť participatívne za účasti všetkých zainteresovaných, prehľadné, s dostatočnou kontrolou. Súčasťou kvalitného riadenia je aj profesionálna personálna politika;

- za veľmi závažný považujeme princíp konkurencie učiteľov, riaditeľov, škôl,
výchovných a vzdelávacích inštitúcií, štátnych a neštátnych škôl, tradičných a
alternatívnych škôl.

Nástroje aktívnej politiky trhu práce

2009-12-20T14:21:00.000-08:00

Nástroje aktívnej politiky trhu práce

možnosti uchádzača o zamestnanie :

• vykonávanie aktivačnej činnosti a tým získanie aktivačného príspevku pre uchádzačov o zamestnanie v hmotnej núdzi

• vykonávanie absolventskej praxe a tým získanie príspevku na úhradu nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním praxe

• absolvovanie vzdelávania a prípravy pre trh práce (rekvalifikácia)

• možnosť získania príspevku na začatie vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti

• možnosť získania príspevku pre uchádzača o zamestnanie so zdravotným postihnutím

- na začatie vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti
- na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu
- na pracovného asistenta

• možnosť získania príspevku na dochádzku za prácou

Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti

2009-12-20T14:20:00.000-08:00

Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti

Ekonomické dôsledky

- Nezamestnaní pociťujú nedostatok vecí osobnej potreby,
- Nedostatok finančných prostriedkov sťažuje jednotlivcom plánovanie a organizovanie svojej budúcnosti stratu možnosti potvrdiť výdavkami svoj sociálny status.
- V dôsledku ekonomických obmedzení sa mení životný štýl dlhodobo nezamestnaných.

Sociálne dôsledky
- nedostatok životnej náplne
- narušenie denného režimu a bežného životného stereotypu.
- tým, že nemajú žiadne povinnosti môžu upadať do apatie a nečinnosti
- zmena sebahodnotenia
-znižuje sebavedomie a sebaúctu

-nezamestnanosť má viacero negatívnych vplyvov na rodinu:

• finančné problémy;
• zmena rolí (najmä v prípadoch, ak o prácu príde hlavný živiteľ rodiny);
• napätie;
• narušenie vzťahov medzi členmi rodiny (v niektorých prípadoch aj ich rozpad);
• domáce násilie;
• narušenie stereotypu rodinného života.
- pocit bezmocnosti

Rodinná politika ako súčasť sociálnej politiky,

2009-12-20T14:18:00.000-08:00

Rodinná politika ako súčasť sociálnej politiky
- podpora rodín prostredníctvom štátnej sociálnej podpory

3 základné systémy RP:

- liberálny klasický systém – predpokladá zodpovednosť občana za jeho rozhodnutie a tento systém garantuje štátnu podporu rodinám s najnižšími príjmami
- sociálne demokratický systém – vychádza z predpokladu že sociálne potreby rodiny by mali byť primárne uspokojené na základe pracovných výkonov a zásluh. Štátna sociálna podpora je poskytovaná na základe testovania príjmov.
- univerzalistický systém – poskytuje dávky všetkým rodinám bez ohľadu na príjem

Príspevky

1.príspevok pri narodení dieťaťa
2. príspevok na pohreb

1.Prídavok na dieťa
2.Rodičovský príspevok
3.Prípevok rodičom, ktorým sa narodili naraz 3 a viac detí alebo, ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá
4.Dávky náhradnej starostlivosti rodičov – jednorázové a opakujúce sa

Neodkladná zdravotná strarostlivosť

2009-12-20T14:16:00.000-08:00

Neodkladná zdravotná strarostlivosť

= zdravotná starostlivosť poskytovaná pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život, bez poskytnutia pomoci vážne ohrozuje zdravie, spôsobuje náhlu a neznesiteľnú bolesť, zmeny správania a konania, ktoré ohrozuje osobu a okolie.

Patrí sem aj pôrod, preprava do nemocnice, medzi nemocnicami, preprava darcu orgánov (vykonáva to záchranná služba). To že ide o neodkladnú starostlivosť potvrdzuje poisťovňa. Nemocnica ju poskytuje bez ohľadu na to či je osoba solventná alebo nie alebo či je má alebo nemá zmluvu so zdrav poist.

Úhrada zdravotnej starostlivosti v cudzine, poisťovňa uhrádza do výšky nákladov na Slovensku, ak medz zmluva neustanovuje inak (podľa nariadenia Rady) alebo zdrav poist môže uhradiť zdrav starost podľa kritérií vopred určených a zverejnených zdrav poitov na úradnej tabuli, verejnom prítupnom mieste, internetovej stránke.
Právo na informovaný súhlas = právo poistenca požiadať poisťovňu o zaslanie úplného výpisu z karty poistenca.

Služby súvisiace so zdrav starost:
a. ubytovanie a stravovanie počas ústavnej starostlivosti
b. spracovávanie údajov na účely zdrav poist
c. doprava – neakútna preprava
d. pobyt sprievodcu v ústavnej starostlivosti
e. vypracovanie lekárskeho posudku výpis so zdrav dokumentácie

Preddavok na poistné

2009-12-20T14:14:00.000-08:00

Preddavok na poistné

Platí sa v každom kalendárnom mesiaci. Percentá sú rovnaké ako pri sadzbe poistného (otázka 17). Za zamestnanca odvádza preddavok zamestnávateľ. Ak je niekto zamestnanec aj SZČO preddavok za SZČO si odvádza sám. Za štát odvádza preddavok Ministerstvo zdravotníctva.

Zdravotná starostlivosť má tri hlavné ciele:

1. predĺženie života,
2. zvýšenie kvality života,
3. zdravý vývoj budúčich generácií.

Zdrav starost je:

A. diagnostika
B. liečba
C. prevencia
i. primárna
ii. sekundárna
iii. terciárna
D. dispenzarizácia
E. biomedicínsky výskum
F. ošetrovateľstvo
G. pôrodná asistencia

Formy poskytovania zdrav starosti:
1. ambulantná starostl (aj domáca ošetrovateľská starostlivosť, stacionárna starostlivosť)
a. všeobecná star (všeobecný lekár a pediater)
b. špecializovaná star
2. ústavná starostl
3. lekárenská starostl

Rozsah zdrav starostl
1. preventívne prehliadky
2. neodkladná starostlivosť
3. zdravotný výkon

Zánik verejného zdravotného poistenia

2009-12-20T14:12:00.000-08:00

Zánik verejného zdravotného poistenia:

A. smrť
B. vyhlásenie za mŕtveho
C. FO s trvalým pobytom na území SR aj dňom:
a. zánik trvalého pobytu
b. vznik ZP na území štátu v ktorom má sídlo zamestnávateľ
c. vznik ZP v cudzine
D. FO bez trvalého pobytu na území SR zánikom skutočností, ktoré spôsobili vznik ZP (koniec azylu, zánik oprávnenia na vykonávanie SZČO, skončenie štúdia....)

Úhrada zdravotnej starostlivosti

(1) Poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti. Rozsah je stanovený zákonom 577/2004 o rozsahu zdravotnej starostlivosti.

(2) Poistenec, ktorý nezaplatil má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti; to neplatí, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.

(3) Poistenec, ktorý nepodal prihlášku alebo ktorý podal prihlášku vo viac ako jednej zdravotnej poisťovni, má právo len na úhradu neodkladnej starostlivosti, ktorú uhrádza zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.

(4) Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, má poistenec právo na úhradu neodkladnej starostlivosti do výšky jej úhrady na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

(5) Zdravotná poisťovňa môže uhradiť poistencovi náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v cudzine, ak poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti spĺňa kritériá vopred určené a zverejnené zdravotnou poisťovňou na jej úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na jej internetovej stránke.

Vymeriavací základ

2009-12-20T14:11:00.000-08:00

Vymeriavací základ

VZ zamestnanca je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období. VZ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.
Vznik verejného zdravotného poistenia sa viaže na taxatívne ustanovené právne skutočnosti:

A. narodením ak ide o FO s trvalým pobytom na území SR

B. u FO s trvalým pobytom na území SR vzniká aj dňom:
a. zánik ZP na území štátu v ktorom mal sídlo zamestnávateľ
b. zánik ZP počas pobytu v cudzine (služobne vyslaný ústredným orgánom štátnej správy na viac ako 6 mesiacov)
c. zánik ZP v cudzine (osoba sa zdržiavala v cudzine viac ako 6 mesiacov)
d. právoplatnosť rozhodnutia o zrušení vyhlásenia za mŕtveho

C. u FO, ktorá nemá na území SR trvalý pobyt:
a. nástup u zamestnávateľa so sídlom v SR
b. vznik oprávnenia na vykonávanie SZČO
c. udelenie azylu
d. začiatok školského roka ak medz zmluva neustanovuje inak
e. umiestnenie v zariadení sociálnych služieb
f. vydanie rozhodnutia o zaistení
g. prevzatie do väzby alebo dňom nástupu do výkonu trestu odňatia slobody

Dňom vzniku verejného zdravotného poistenia vzniká aj povinnosť platiť poistné. Platí sa preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní.

Zdravotná starostlivosť

2009-12-20T14:09:00.000-08:00

Zdravotná starostlivosť

Cieľavedomá činnosť štátu a ostatných subjektov, ktorá je zameraná na ochranu, podporu a obnovu zdravia obyvateľstva.

Subjekty:

Štát, štátne a neštátne subjekty, inštitúcie, obec, jednotlivec, rodina.

Delenie zdravotného poistenia:

-povinné verejné ZP – vzniká zo zákona
-dobrovoľné verejné ZP
- individuálne ZP – na základe zmluvy

Platitelia poistného:

a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát

Poistné je povinný platiť aj poistenec, ktorý nie je zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, ak má v rozhodujúcom období príjem zo závislej činnosti vyšší ako úhrn minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia.

Hlavné systémové zásady modernej sociálnej pomoci

2009-12-20T14:06:00.000-08:00

Hlavné systémové zásady modernej sociálnej pomoci

Zásada teritoriality:

a. miesto zamestnania je na území štátu, kde sa zamestnanie vykonáva, ak chýba miesto stáleho zamestnania rozhoduje trvalý pobyt.

b. SZČO vykonáva zárobkovú činnosť na území štátu ak tam má prevádzku.

c. je možné určiť aj zamestnancov, ktorí pracujú mimo územia SR a sú povinne poistení (zamestnanci zastupiteľských úradov)

d. je možné určiť aj zamestnancov, ktorý pracujú na území SR a nie sú povinne poistení

Zásada nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov = povinné poistenie vzniká ex lege a neexistuje možnosť oslobodenia sa od povinného poistenia.

Zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti

Zásada samofinancovania = koexistencia poistného a dávkového vzťahu

Zásada sociálnej rovnosti = SZ nie je zamerané na objektívnu ekvivalenciu odvedeného príspevku a poskytnutej dávky

Zásada financovania dávok súvisiach so mzdou

Zásada viacnásobného poistenia a subsidiárnych vzťahov = poistenie a dávky sa posudzjú a poskytujú osobitne z každého poistného vzťahu

Zásada právnych a ekonomických záruk = nesmú sa zhoršiť individuálne nároky podľa doterajšej platnej právnej úpravy a existencia vhodného valorizačného mechanizmu

Zásada kauzality = príčinná súvislosť medzi dávkou a vzniknutou konkrétnou právne relevantnou sociálnou udalosťou.

Sumy životného minima a sumy na účely štátnych sociálnych dávok

2009-12-20T14:05:00.000-08:00

Sumy životného minima a sumy na účely štátnych sociálnych dávok

Od 1.7.2006 činí výška životného minima:
pre jednu plnoletú osobu 4 980 Sk
pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu 3 480 Sk mesačne
pre zaopatrené neplnoleté dieťa, nezaopatrené dieťa 2 270 Sk

Zákon definuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Pre stanovenia životného minima sa berú podľa zákona do úvahy aj spoločne posudzované osoby:

1. manžel a manželka,
2. rodičia a nezaopatrené deti, ktoré s nimi žijú v domácnosti,
3. rodičia a ich deti do 25 rokov, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
O poskytnutie dávok treba žiadať na príslušnom pracovisku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. O zvýšení životného minima rozhoduje vláda SR na návrh MPSVaR.

SOCIÁLNA núdza 2.

2009-12-20T14:04:00.000-08:00

SOCIÁLNA núdza 2.

Dotácie na vzdelávanie a štúdium
Dotácie na stravu a školské potreby a štipendiá sú poskytované s cieľom podporiť vzdelávanie
u detí pochádzajúcich z rodín, ktoré sa ocitli v hmotnej núdzi. Zvyšné druhy štipendií sú poskytované v gescii jednotlivých škôl.

Sociálna pomoc invalidom
Predstavuje pomoc občanom s ťažkým zdravotným postihnutím formou peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených životných nákladov a peňažných príspevkov na opatrovanie prípadne asistenciu.

Náhradné výživné a resocializačné príspevky
Špecializovaný inštitút pomoci obmedzeným skupinám detí z rozvedených rodín a pre osoby
po výkone trestu v nápravnovýchovnom zariadení

SOCIÁLNA núdza 1.

2009-12-20T14:02:00.000-08:00

SOCIÁLNA núdza je vtedy ak sa občan nevie zaradiť do spoločnosti, ak si nevie zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, o svoju domácnosť z dôvodu veku alebo nepriaznivého zdravotného stavu

Poskytujú sa príspevky na kompenzáciu:

- Peňažný príspevok na osobnú asistenciu – poskytuje sa od 6-65 rokov veku. Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50% a ktorý si vyžaduje osobnú a celodennú starostlivosť

- Peňažný príspevok na zaobstaranie zdravotných pomôcok - Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50% na zabezpečenie mobility, komunikácie alebo sebaobsluhy

-Peňažný príspevok na opravu pomôcky - Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50% - ak oprava nepresiahne 50% ceny novej pomôcky.
-Peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla – účelom je zabezpečiť mobilitu občanovi ZŤP s cieľom prepravy do zamestnania alebo do školského zariadenia alebo do zariadenia sociálnych služieb najmenej 2x do týždňa

- Peňažný príspevok na prepravu – občanovi odkázanému na individuálnu prepravu
- Peňažný príspevok na úpravu bytu, domu, garáže – na úpravu na bezbariérovosť
- Peňažný príspevok na diétne stravovanie
- Peňažný príspevok na zabezpečenie prevádzky osobného motorového vozidla
- Peňažný príspevok na zvýšené výdavky spojené s hygienou
- Peňažný príspevok poskytovaný na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom

Sociálna pomoc

2009-12-20T14:00:00.000-08:00

Sociálna pomoc

Všetky dávky sú fakultatívnej povahy – ÚPSVaR preskúmava skutočnosti a sám rozhodne či dávku vyplatí alebo nie
Delí sa na 2 základné časti:

1. časť, ktorá rieši hmotnú núdzu
2. časť, ktorá rieši sociálnu núdzu

HMOTNÁ núdza – ak príjem občana nedosahuje výšku životného minima a nie je schopný si príjem zvýšiť vlastnou prácou ,ak nemá zabezpečené základné životné potreby ( jedno teplé jedlo denne, prístrešie, ošatenie )

Dávky v hmotnej núdzi
Dávka v hmotnej núdzi a príspevky sa poskytujú občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sú s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzované za podmienok taxatívne vymedzených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Podmienkou pridelenia je preverenie príjmovej a čiastočne materiálnej situácie žiadateľov.

V rámci hmotnej núdze sa poskytujú dávky:

Dávka v hmotnej núdzi
Príspevky v hmotnej núdzi
- Aktivačný príspevok
- Ochranný príspevok
- Príspevok na zdravotnú starostlivosť
- Príspevok na bývanie
- Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Charakteristika systému štátnej sociálnej podpory - opakujúce sa, 2. část

2009-12-20T13:58:00.000-08:00

Charakteristika systému štátnej sociálnej podpory - opakujúce sa, 2. část

3.Prípevok rodičom, ktorým sa narodili naraz 3 a viac detí alebo, ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá
Vypláca sa raz ročne do 15 roku života dieťaťa, v kalendárnom mesiaci v ktorom sa deti narodili.

Oprávnenou osobou je:
- rodič
- osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov

4.Dávky náhradnej starostlivosti rodičov – jednorázové a opakujúce sa
- jednorazový príspevok dieťaťa zvereného do náhradnej starostlivosti – účelom je poskytovať základné potreby dieťaťa (oblečenie, obuv...)
- jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti – účelom je prispieť na osamostatnenie dieťaťa
- opakovaný príspevok dieťaťa zvereného do náhradnej starostlivosti – na výchovu a výživu
- opakovaný príspevok náhradnému rodičovi
- osobitný opakovaný príspevok – poskytne sa náhradnému rodičovi v prípade, ak sa stará o dieťa ťažko zdravotne postihnuté

Charakteristika systému štátnej sociálnej podpory - opakujúce sa, 1. část

2009-12-20T13:56:00.000-08:00

Charakteristika systému štátnej sociálnej podpory - opakujúce sa, 1. část

2. Opakujúce sa

1.Prídavok na dieťa
- Štátna sociálna dávka na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa
- Poberajú ho rodičia
- Poberá ho osoba, ktorá prevzala dieťa, nahradila rodičov na základe rozhodnutia príslušných orgánov
- Dieťa ak uzavrelo v 16 rokoch manželstvo
- Poberá sa do 25 roku dieťata ak sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie
- Výška je 540 SK
- Prídavok na dieťa zaniká smrťou dieťaťa , rozhodnutím príslušného orgánu
- Oprávnená osoba musí mať trvalý alebo prechodný pobyt v SR, dieťa to isté, ďalšou podmienkou je preukazovanie starostlivosti o dieťa.

2.Rodičovský príspevok
- Poskytuje sa do 3 alebo 6 rokov dieťaťa ( do 6 rokov ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav)
- O nepriaznivom zdravotnom stave rozhoduje UPSVR
- Zamestnanec má nárok na rodičovskú dovolenku
- Oprávnené osoby na poberanie - rodič dieťaťa ( otec, matka ) alebo osoba, ktorá prebrala dieťa do starostlivosti
- Ak nie je daná osoba zárobkovo činná dostáva príspevok v plnej výške
- Rodič môže byť popri dávke zárobkovo činný, za podmienok, že nemôže umiestniť dieťa do zariadenia, ktoré sú financované zo ŠR (napr. do materskej školy)
- Nárok na príspevok zaniká smrťou dieťaťa alebo osoby, ktorá príspevok za dieťa poberá, dovŕšením veku

Charakteristika systému štátnej sociálnej podpory - jednorázové

2009-12-20T13:54:00.000-08:00

Charakteristika systému štátnej sociálnej podpory

peňažné dávky z rozpočtu MPSVR SR. Cieľovou skupinou sú najmä rodiny. Nárok na rodinné dávky nie je podmienený platením príspevkov či príjmovými pomermi oprávnených osôb.
Systém jednorazových a opakovaných dávok poskytovaných pri vzniku a trvaní štátom
definovaných životných udalostí jednotlivca alebo rodiny. Príjmové a materiálne zabezpečenie žiadateľov nie je posudzované.

1. Jednorázové (vyplatia sa len raz pri vzniku sociálnej udalosti):

1.príspevok pri narodení dieťaťa
- je uplatniteľný do 1 roku dieťaťa
- Nárok naň má v prvom rade matka, potom otec v prípade smrti matky alebo rozhodnutia súdu alebo osoba, ktorá bude opatrovníkom, alebo pestúnom
- Tento príspevok sa môže zvýšiť o polovicu ak sa matke narodia 3 a viac detí a dožijú sa 28 dní
- ak sa začne čerpať táto dávka musí byť čerpaná minimálne 14 týždňov
- Platiteľom dávky je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny

2. príspevok na pohreb
- Oprávnenou osobou je plnoletá osoba
- Musí zabezpečiť pohreb
- Musí mať trvalý pobyt na území SR
- Platiteľom je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v sume 2300 SK

Dávkové vzťahy v poistení v nezamestnanosti 2.

2009-12-20T13:52:00.000-08:00

Dávkové vzťahy v poistení v nezamestnanosti 2.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Nárok na dávku sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti. Ak vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti z viacerých poistení, dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky dávky v nezamestnanosti z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a dávka v nezamestnanosti sa vypláca len jedna.

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie počas poberania dávky z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov).

Jednorázové vyplatenie dávky
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie počas poberania dávky z dôvodu začatia výkonu činností zamestnanca, a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia (do 6 mesiacov), ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti pri opätovnom zaradení uvedenom vyššie.

Poskytovanie dávky v nezamestnanosti
Dávka sa poskytuje za dni. Výška dávky je 50 % DVZ.
Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

RO na zistenie vymeriavacieho základu je obdobie troch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z RO sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti (viď vyššie). Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Dávkové vzťahy v poistení v nezamestnanosti 1.

2009-12-20T13:50:00.000-08:00

Dávkové vzťahy v poistení v nezamestnanosti 1.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti:

- Nárok má poistenec, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky.
- Skončí sa poistný pomer
- Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie.

Nárok na dávku vznikne znovu najskôr po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku.
Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku, nárok vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich = podporné obdobie v nezamestnanosti.

Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu:

a. má nárok na výplatu nemocenského v ochrannej lehote,
b. má nárok na výplatu ošetrovného v ochrannej lehote,
c. má nárok na výplatu materského v ochrannej lehote,
d. sa mu vypláca rodičovský príspevok

Podmienky nároku na SiD

2009-12-20T13:48:00.000-08:00

Podmienky nároku na SiD:

Nárok má nezaopatrené dieťa, ktorému:

1. zomrel rodič alebo osvojiteľ, ak ku dňu smrti bol poberateľom SD, predčasného SD alebo ID alebo
2. ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na ID, alebo
3. splnil podmienky nároku na SD, alebo
4. zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Nárok na SiD nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

Nárok zaniká:
a. osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu.
b. dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť FO, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.

Suma sirotského dôchodku je 30 % SD alebo ID, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

Sirotský dôchodok po poberateľovi ID, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na SD alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % ID, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % predčasného SD, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti.

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 30 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti je vyššia.

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Suma vdovského dôchodku

2009-12-20T13:47:00.000-08:00

Suma vdovského dôchodku

Suma vdovského dôchodku je 60 % SD alebo ID, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.
Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Vdovský dôchodok po poberateľovi ID, ktorý ku dňu smrti nesplnil podmienky nároku na SD alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % ID, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % predčasného SD, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný SD a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID, je 60 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti zomretého manžela je vyššia.

Pre vdovecký dôchodok platí všetko rovnako

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

2009-12-20T13:45:00.000-08:00

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý:

a. ku dňu smrti bol poberateľom SD, predčasného SD alebo ID,
b. ku dňu smrti splnil podmienky nároku na SD alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na ID,
c. zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

Po uplynutí jedného roka od smrti manžela má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak:
a. sa stará o nezaopatrené dieťa,
b. je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c. dovŕšila dôchodkový vek.

Nezaopatrené dieťa na účel vyplácania vdovského dôchodku je:
a. dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok,
b. dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné alebo osvojené dieťa vdovy,
c. dieťa bolo vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká:
a. uzatvorením manželstva,
b. dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným TČ spôsobila smrť manžela

Určenie sumy invalidného dôchodku

2009-12-20T13:44:00.000-08:00

Určenie sumy invalidného dôchodku

Suma ID poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Suma ID poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Pri určení sumy ID sa zohľadňuje rozsah % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Suma ID pri poklese od 41% do 70% sa určuje príslušným percentuálnym podielom poklse z ID.

ID sa nevypláca počas obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej PN, nemocenského, platu alebo služobného príjmu priznaného pred vznikom nároku na ID.
Ak nárok na ID trvá aj po vzniku nároku na SD tak ID sa považuje za SD odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Toto platí aj vtedy ak ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnili podmienky nároku na SD alebo suma SD nie je vyššia ako suma ID.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok (ID)

2009-12-20T13:42:00.000-08:00

Podmienky nároku na invalidný dôchodok (ID):

1. Poistenec sa stal invalidný
2. získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia
3. ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na SD alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

FO má nárok na ID aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území SR trvalý pobyt, nárok vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov.

Kedysi to bolo tak, že nárok na ID bol ak sa stali invalidní pred dovŕšením veku ukončenia povinnej školskej dochádzky. Ale teraz nový systém je založený na zásadne na výkone zárobkovej činnosti a dávky z poistného systému plnia náhradu straty príjmu z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti. Keďže školopovinný neprispievali tak ani nie sú zaradený do tohto systému.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku:
1. do 20 rokov je menej ako jeden rok,
2. nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,
3. nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,
4. nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,
5. nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,
6. nad 28 rokov je najmenej päť rokov.

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na ID sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a FO, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú.

Dávkové vzťahy v dôchodkovom zabezpečení

2009-12-20T13:41:00.000-08:00

Dávkové vzťahy v dôchodkovom zabezpečení

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:
1. bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
2. suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1, 2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO

Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa Zákona o starobnom dôchodkovom poistení, má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak:
1. splnil podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku podľa Zákona o starobnom dôchodkovom poistení
2. bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a
3. suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 0,6 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú FO

Vylúčenie nároku na starobný dôchodok
Poistenec, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje

Podmienky nároku na nemocenské

2009-12-16T06:43:00.000-08:00

Podmienky nároku na nemocenské:

SZČO má nárok na nemocenské, ak bola pre chorobu alebo úraz uznaná za dočasne PN podľa Zákona o Liečebnom poriadku na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie Zákona o ochrane zdravia ľudí.

SZČO vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN. Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN. (podporné obdobie)

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok. To neplatí, ak SZČO poberá rodičovský príspevok, keď sa stará o dieťa a zároveň vykonáva aj zárobkovú činnosť alebo poberá dávku nemocenského poistenia okrem peňažnej pomoci v materstve
Nemocenské sa poskytuje za dni.

Výška nemocenského pre SZČO:

A. od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej PN 25 % denného vymeriavacieho základu
B. od štvrtého dňa dočasnej PN 55 % denného vymeriavacieho základu
Ošetrovné ako nemocenská dávka, platí presne to isté ako pri zamestnancovi

Vyrovnávacia dávka ako nemocenská dávka, SZČO na ňu nemá nárok, nárok má len zamestnankyňa.
Materské ako nemocenská dávka sa SZČO poskytuje, platí to isté ako pri zamestnancovi,

Samostatne zárobkovo činná osoba v dávkových vzťahoch nemocenského poistenia (NP)

2009-12-06T11:24:00.000-08:00

Samostatne zárobkovo činná osoba v dávkových vzťahoch nemocenského poistenia (NP)

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej
SZČO sú:

A. splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania NP alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo v ochrannej lehote a

B. zaplatili poistné na NP najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie povinného nemocenského do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v úhrne nižšia ako 100 Sk.

C. ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom SZČO prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

D. Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej lehote, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak zaplatil poistné na NP za obdobie nemocenského poistenia najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti je..

2009-12-06T00:59:00.000-08:00

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je:

1. otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
2. otec dieťaťa alebo manžel matky dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
3. otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 14 týždňov od vzniku nároku na materské, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
4. manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
5. FO, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak:

1. jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo

2. ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.

Poskytovanie materského

Materské sa poskytuje za dni, za to isté obdobie len raz a len jednému poitencovi vo výške 55% denného vymeriavacieho základu.

Materské, Podmienky nároku na materské 2., Iný poistenec,

2009-12-06T00:57:00.000-08:00

Materské, Podmienky nároku na materské 2.

- Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku vyššie, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

- Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

- poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa alebo 37. týždňa

- obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské.

Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské.

Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

Materské, Podmienky nároku na materské 1.

2009-12-06T00:56:00.000-08:00

Materské

Podmienky nároku na materské:

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní a poistenkyňa nevykonáva zárobkovú činnosť z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

Vznik nároku:

- od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku.

- podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

- ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské

Vyrovnávacia dávka, Poskytovanie VD

2009-12-06T00:55:00.000-08:00

Vyrovnávacia dávka

Poskytovanie VD:

VD sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

Počas tehotenstva sa VD poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom určeným a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Mesačný VZ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30, 4167-násobok denného VZ. Mesačný VZ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

Vyrovnávacia dávka, Podmienky nároku na VD

2009-12-06T00:53:00.000-08:00

Vyrovnávacia dávka

Podmienky nároku na VD:

1. Zamestnankyňa má nárok na VD, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitých predpisov zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

2. Zamestnankyňa má nárok na VD, ak počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

3. Podľa zákona soc poistení sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje, aj keď nedochádza k zmene druhu práce:

a. zníženie normovaného výkonu práce, s výnimkou kratšieho pracovného času,

b. oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,

c. preradenie na iné pracovisko alebo pracovné miesto,
d. oslobodenie od vykonávania nočnej práce

Ošetrovné, Vznik a zánik nároku na ošetrovné

2009-12-06T00:52:00.000-08:00

Ošetrovné, Vznik a zánik nároku na ošetrovné

Vznik a zánik nároku na ošetrovné:

2. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby ošetrovania FO alebo dieťaťa a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím desiateho dňa.

3. Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.
Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých:

1. sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej PN,
2. má nárok na výplatu nemocenského alebo materského,
3. sa mu vypláca rodičovský príspevok; to neplatí, ak sa zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vypláca rodičovský príspevok popri zárobkovej činnosti.

Od 11. dňa potreby ošetrovania vyššie uvedených osôb sa zamestnancovi aj SZČO prerušuje povinné dôchodkové a nemocenské poistenie. Skončením potreby ošetrovania sa obnovuje

Ošetrovné, Podmienky nároku na ošetrovné

2009-12-06T00:50:00.000-08:00

Ošetrovné

Podmienky nároku na ošetrovné

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak:
1. ošetruje choré dieťa, manžela, manželku, rodiča alebo rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou FO, alebo

2. sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak
a. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo

b. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie alebo

c. FO, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

d. nie je tu podmienka spoločnej domácnosti s chorým alebo dieťaťom.

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je:
1. vlastné alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
2. dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ošetrovné sa poskytuje za dni.
Výška ošetrovného je 55 % DVZ.

Denný VZ na určenie výšky nemocenskej dávky

2009-12-06T00:49:00.000-08:00

Denný VZ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie (VZ z ktorého bolo skutočne zaplatené poistné) v RO a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok je jedna tridsatina VZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Pravdepodobný denný VZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného VZ, ak:

1. poistenec nemal v rozhodujúcom období 2 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo
2. poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.

Vymeriavacie základy na výpočet dávok

2009-12-06T00:47:00.000-08:00

Vymeriavacie základy na výpočet dávok
Nemocenké dávky:

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom. Ustanovuje sa opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie v Zbierke najneskôr do 30. 4. kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku.

Rozhodujúce obdobie (RO) na zistenie denného vymeriavacieho základu (VZ) je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN, potreba ošetrovania FO alebo potreba starostlivosti o dieťa, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok na materské (ďalej to volám soc udalosť).

Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie:
- v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla soc udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,

- v kalendárnom roku, v ktorom vznikla sociálna udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla soc udalosť,

- v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla soc udalosť RO na zistenie denného VZ je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla soicálna udalosť.
Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, RO na zistenie denného VZ sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

RO na zistenie denného VZ na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

Z RO na zistenie denného VZ sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie. (obdobie poskytovania materského, rodičovského príspevku (ak súčasne nevykonáva zárobkovú činnosť), ošetrovného, obdobie vojenskej a civilnej služby

Dávkové vzťahy nemocenského poistenia 2.

2009-12-06T00:46:00.000-08:00

Dávkové vzťahy nemocenského poistenia 2.

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

Poistenkyni, ktorá je dočasne PN v období šiestich týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.
Nemocenské sa poskytuje za dni.

Výška nemocenského
- 55 % DVZ (podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia)
- ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote alebo NP zaniklo v období dočasnej PN je:

a. v období od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej PN 25 % DVZ
b. od štvrtého dňa dočasnej PN 55 % DVZ

Dávkové vzťahy nemocenského poistenia 1.

2009-12-06T00:45:00.001-08:00

Dávkové vzťahy nemocenského poistenia

Zamestnanec v dávkových vzťahoch nemocenského poistenia.

Nemocenské:
Podmienky nároku na nemocenské:
Z-c má nárok na nemocenské, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN podľa Zákona o Liečebnom poriadku na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa zákona o ochrane zdravia ľudí.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN. Od prvého do desiateho dňa sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, za prvé tri dni 25% DVZ, od štvrtého do desiateho dňa 55% DVZ.

Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN = podporné obdobie.
Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej PN, ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote.

VZ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je

2009-12-06T00:43:00.000-08:00

VZ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je, ak zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti základu dane z príjmov FO dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny jej základu dane.

VZ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

Vymeriavací základ zamestnávateľa,

2009-12-06T00:41:00.001-08:00

Vymeriavací základ zamestnávateľa,

ak zákon neustanovuje inak, je VZ jeho zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie obmedzenie uvedené v odseku 14 neplatí. Rozhodujúce obdobie na určenie VZ zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.

SZČO platí poistné na:

1. nemocenské poistenie, povinne je poistená
2. starobné poistenie, povinne poistená
3. invalidné poistenie, ak je povinne dôchodkovo poistená
4. do rezervného fondu solidarity, ak je povinne dôchodkovo poistená

Sadzba poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z VZ.
Jednotlivé sadzby poistného:

nemocenské poistenie = 4,4 % z vymeriavacieho základu
povinne dôchodkovo poistenú SZČO nesporiteľa = 18% z VZ
povinne dôchodkovo poistenú SZČO sporiteľa = 9% z VZ
povinne dôchodkovo poistená SZČO na invalidné poistenie = 6% z VZ
povinne dôchodkovo poistená SZČO do rezervného fondu solidarity = 4,75% z VZ

Jednotlivé sadzby poistného 2.

2009-12-06T00:39:00.000-08:00

Jednotlivé sadzby poistného 2.

E. na úrazové poistenie = od 0,3% - 2,1% podľa zaradenia do nebezpečnostnej triedy
Nebezpečnostná trieda (10 tried, rozdiel vždy 0,2%) sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.

Hodnotenie sa určuje aj podľa počtu pracovných, smrteľných pracovných úrazov, chorôb z povolania, rizikových činností. Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom (podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa najväčší počet zamestnancov).

Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.
- zatiaľ sa platí 0,8%

F. Na garančné poistenie = 0,25% z VZ

G. na poistenie v nezamestnanosti = 1% z VZ

H. do rezervného fondu solidarity = 4,75% z VZ

Zamestnávateľ platí poistné na.., Jednotlivé sadzby poistného 1.

2009-12-06T00:37:00.000-08:00

Zamestnávateľ platí poistné na:

1. nemocenské poistenie
2. starobné poistenie
3. invalidné poistenie

a. poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,

b. za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.
4. na úrazové poistenie
5. na garančné poistenie, ten, ktorý je povinne garančne poistený
6. poistenie v nezamestnanosti
7. do rezervného fondu solidarity
Sadzba poistného sa určuje percentuálnou sadzbou z VZ.

Jednotlivé sadzby poistného:
A. nemocenské poistenie = 1,4 % z vymeriavacieho základu
B. na starobné poistenie za zamestnanca nesporiteľa = 14% z VZ
C. na starobné poistenie za zamestnanca sporiteľa = 5% z VZ
D. na invalidné poistenie = 3% z VZ

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom 2.

2009-12-06T00:35:00.000-08:00

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom 2.

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistné na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti ani v období počas ktorého je uznaný za dočasne PN alebo má nariadené karanténne opatrenie, ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem a v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

Povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO nie je povinná platiť poistné na nemocenské, na dôchodkové poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne PN alebo má nariadené karanténne opatrenie.

Povinne dôchodkovo poistená SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské, dôchodkové, garančné, na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom 1.

2009-12-06T00:34:00.000-08:00

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom (toto je rozpísané pre všetkých poistencov):

Zamestnanec, povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti:

1. v období poskytovania materského

2. v obdobím poskytovania rodičovský príspevok ak nevykonávajú zárobkovú činnosť

3. od prvého dňa potreby ošetrovania FO alebo starostlivosti o dieťa najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období

4. v období, počas ktorého vykonávajú základnú, náhradnú alebo zdokonaľovaciu službu v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistenia 2.

2009-12-06T00:31:00.000-08:00

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistenia 2.

4. do VZ zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, za služobnú pohotovosť, za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na DDP do výšky 3 % hrubých ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného, služobného, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca.

5. VZ člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, je príjem zo závislej činnosti

6. VZ doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium.

7. VZ FO vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác, je pracovná odmena

8. VZ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna.
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý sa platí poistné na nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistenia 1.

2009-12-06T00:29:00.000-08:00

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistenia je:

1. príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného spravodajcu SRO a STV, určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu,

2. príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,

3. náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, za sviatok, pri prekážkach v práci, plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.

Sadzby na jednotlivé poistenia

2009-12-06T00:28:00.000-08:00

Sadzby na jednotlivé poistenia:

A. nemocenské poistenie = 1,4 % z vymeriavacieho základu
B. na starobné poistenie ak nie je sporiteľ = 4% z VZ
C. na starobné poistenie ak je sporiteľ = 4% z VZ

Sadzba poistného na starobné poistenie sa pre poistenca znižuje o 0,5% za každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa stará rodič alebo osvojiteľ. Ak sa súčasne starajú obaja rodičia alebo osvojitelia sadzba sa znižuje iba jednému.

D. na invalidné poistenie = 3% z VZ
E. na poistenie v nezamestnanosti = 1% z VZ

Poistné (platí sa Sociálnej poisťovni)

2009-12-06T00:27:00.000-08:00

Poistné (platí sa Sociálnej poisťovni):

Zamestnanec:

1. nemocenské poistenie
2. starobné poistenie
3. invalidné poistenie

a. poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%

b. poistné na IP neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po splnení nároku na starobný dôchodok

c. poistné na IP neplatí poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a

4. poistné na poistenie v nezamestnanosti

Suma na jednotlivé poistenia sa vypočítava percentuálnou sadzbou a zaokrúhľuje sa na celé koruny nahor (to platí pre všetkých).

Poistné vzťahy v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a v poistení v nezamestnanosti

2009-12-06T00:25:00.000-08:00

Poistné vzťahy v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a v poistení v nezamestnanosti

Zamestnanec je:

To isté ako zdravotné, navyše:
na účely úrazového poistenia je aj FO, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (pozor nie pre všetky úrazové dávky)

Samostatne zárobkovo činná osoba je FO, ktorá:
1. to isté ako zdravotné

Zamestnávateľ (sídlo alebo organizačná zložka na území SR) podľa tohto zákona je pre:
to isté ako zdravotné navyše:
Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia je aj PO alebo FO, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ

2009-12-05T15:04:00.000-08:00

Zamestnávateľ je pre

a) FO v pracovnom pomere právnická osoba (sídlo alebo jej organizačná zložka je na území Slovenskej republiky) alebo FO (trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt), ku ktorej je FO v pracovnom pomere

b) FO v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad

c) FO v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom FO vykonáva štátnu službu

d) ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR Kancelária NRSR

e) predsedu vyššieho územného celku VÚC, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v BA mestská časť, pre starostu mestskej časti v KE mestská časť a pre primátora mesta mesto

f) poslanca vyššieho územného celku VÚC, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v BA mestská časť a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v KE mestská časť v KE

g) spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti spoločnosť a člena družstva družstvo

h) doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, v ktorej sa toto štúdium vykonáva

i) pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti VÚC alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti

j) FO vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody

Samostatne zárobkovo činná osoba FO

2009-12-05T15:02:00.000-08:00

Samostatne zárobkovo činná osoba je FO, ktorá

a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie

b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť

c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca, tlmočníka a prekladateľa, ktorú vykonávajú podľa Zákona o znalcoch a tlmočníkoch v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti FO v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napríklad Zákon o daňových poradcoch)

d) je spoločníkom VOS alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

e) je konateľom SRO

f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere

g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa Autorského zákona

h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa ObchZ

Poistné vzťahy v zdravotnom poistení, v nemocenskom poistení, v dôchodkovom zabezpečení a v poistení v nezamestnanosti.

2009-12-05T15:01:00.000-08:00

Poistné vzťahy v zdravotnom poistení, v nemocenskom poistení, v dôchodkovom zabezpečení a v poistení v nezamestnanosti.

Poistné vzťahy v zdravotnom poistení
Poistenec na účely Zákona o zdravotnom poistení je FO, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa Zákona o zdravotnom poistení.

Platitelia poistného (platí sa zdravotnej poisťovni):

a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát.

Zamestnanec je:
a) FO v pracovnom, štátnozamestnaneckom, služobnom pomere,
b) ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za SR,
c) predseda VÚC, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, v Košiciach a primátor mesta,
d) poslanec VÚC, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
e) spoločník SRO, komanditista, a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti,
f) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,
g) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,
h) FO vo výkone väzby a FO vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem FO vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.

Princípy sociálneho zabezpečenia

2009-12-05T14:55:00.000-08:00

Princípy sociálneho zabezpečenia

- princíp všeobecnosti (univerzality) – vzťahuje sa na všetkých, možnosť pripoistenia
- princíp rovnosti – snaha zabezpečiť osoby podľa rovnakých pravidiel, zrušiť rozdiely
- princíp komplexnosti (úplnosti) – všetky sociálne udalosti sú pokryté dávkami sociálneho zabezpečenia
- princíp adekvátnosti –dávky sú adekvátne aktivite zo strany subjektu o ktorý ide
- princíp sociálnej garancie- garantuje aspoň zabezpečenie minimálnej životnej úrovne
- princíp solidarity
- princíp sociálnej spravodlivosti
- princíp participácie

Postavenie verejnoprávnych inštitúcií v sociálnom zabezpečení

Sociálny systém je z pohľadu rozdeľovania prostriedkov komplexná štruktúra pozostávajúca z
mnohých inštitúcií a rôznych druhov dávok. Tieto inštitúcie zabezpečujú výkon sociálneho zabezpečenia.

Inštitúcie financované zo štátneho rozpočtu

Ministerstvo školstva SR
Ministerstvo zdravotníctva SR
MPSVR SR
MVRR SR - podpora bývania
Ministerstvo financií SR – Štátna podpora stavebného sporenia
Inštitúcie financované z odvodového systému
Sociálna poisťovňa
Zdravotné poisťovne

Faktory ovplyvňujúce sociálne zabezpečenie

2009-12-05T14:53:00.002-08:00

Faktory ovplyvňujúce sociálne zabezpečenie

Faktory vysvetľujú kauzálne vzťahy medzi formou, obsahom a funkciou sociálneho zabezpečenia a komponentami spoločenského prostredia:

A. vnútorné faktory

a. demografický faktor vplýva na usporiadanie sociálneho zabezpečenia.
i. dôležitá je veková štruktúra, v súčasnosti prebieha vo vyspelých krajinách demografické starnutie. Obyvateľstvo delíme podľa veku na predpoduktívny vek (do 14 rokov), produktívny vek (do 59 rokov) a poproduktívny vek (od 60 rokov).
ii. význam má aj pomer medzi počtom žien a počtom mužov, počet chorých a zdravých
iii. migrácia obyvateľstva
b. ekonomický faktor = vplyv hospodárskej situácie
c. politický faktor = orientácia krajiny, miera sociálneho štátu
d. ekologický faktor
e. systém tvorby a rozdeľovania prostriedkov sociálneho zabezpečenia
f. etické a morálne názory
g. platný právny poriadok
h. tradície v spoločnosti

B. vonkajšie faktory

a. vplyv zahraničných skúseností, porovnávacie štúdie
b. činnosť medzinárodných organizácií

Postavenie sociálneho zabezpečenia v sociálnej politike

2009-12-05T14:53:00.001-08:00

Postavenie sociálneho zabezpečenia v sociálnej politike

Delenie SP:

- časť sociálneho zabezpečenia
- rodinná politika
- zdravotná politika
- vzdelávacia politika
- bytová politika

Sociálne zabezpečenie sa delí na 3 základné systémy:

1. Poisťovací systém
- Zdravotné poistenie ( verejné zdravotné, individuálne )
- Nemocenské
- Dôchodkové
- Úrazové
- Garančné
- Poistenie v nezamestnanosti

2. Systém štátnej sociálnej podpory
- Jednorazové dávky
- Opakujúce sa dávky

3. Systém sociálnej pomoci
- Pomoc v hmotnej núdzi
- Pomoc v sociálnej núdzi

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 2. část

2009-12-05T14:51:00.000-08:00

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 2. část

V stručnosti možno konštatovať nasledovné pozitíva nového systému sociálneho
zabezpečenia:

- zavedenie trojpilierového kapitalizačného systému dôchodkového zabezpečenia
- snaha o adresnejšie poskytovanie dávok a služieb
- tlak na osoby nachádzajúce sa v hmotnej núdzi vyvinúť väčšiu aktivitu pre vymanenie sa zo záchrannej siete
- snaha o odstránenie príležitostí na zneužívanie systému (napríklad nemocenské poistenie)
- vyššia transparentnosť systému (napr. rozčlenením dôchodkového poistenia na starobné a invalidné)

Spolu s novým Zákonníkom práce vytvára zákon o sociálnom poistení rámec pre flexibilnejší trh práce (pracovný týždeň až 48 hodín, flexibilné nastavenie pracovných hodín, flexibilné čiastočné úväzky, zjednodušenie podmienok, za ktorých môže byť zamestnanec prepustený, oslabenie moci odborov).

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 1. část

2009-12-05T14:48:00.000-08:00

Koncepcia transformácie sociálnej sféry v SR 1. část

Slovensko – zmena medzi rokmi 2003 a 2004

Významné zmeny do fungovania systému priniesol zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

Zákon o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, nahradil 15 rokov účinný zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ďalších 53 súvisiacich zákonov a podzákonných právnych noriem, ktoré zneprehľadňovali systém sociálneho zabezpečenia
Slovenskej republiky.

Spolu so zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca vytvárajú prehľadný a zjednodušujúci rámec. Okrem systému zdravotného poistenia reformoval zákon o sociálnom poistení všetky poistné systémy.

Filozofia úpravy systému sociálneho poistenia je postavená na prechode zozabezpečovacieho systému na systém poistný, založený na princípe zásluhovosti, princípeindividuálnej zodpovednosti a princípe osobnej zúčastnenosti poistenca na tvorbe zdrojov,ktoré zabezpečujú dôstojný život v poproduktívnom veku.

Finančný nástroj pre poradenstvo v oblasti rybolovu

2009-12-05T14:46:00.000-08:00

Finančný nástroj pre poradenstvo v oblasti rybolovu. - na znovu oživenie oblastí závislých na rybolove.

Európska únia prevzala do svojej agendy dva dokumenty Rady Európy a to Európsku sociálnu chartu z roku 1961 a tzv. Revidovanú európsku sociálnu chartu z roku 1966. Obsah týchto dokumentov sa mal stať aj súčasťou Zmluvy o ústave.

Obsahuje napríklad takéto práva:

- právo na spravodlivé pracovné podmienky - právo na bezpečné a zdravé podmienky
- právo na spravodlivú odmenu - právo organizovať sa
- právo na kolektívne vyjednávanie - právo detí a mladistvých na ochranu
- právo žien na ochranu - právo na odborné vzdelanie
- právo na poradenstvo a voľbu povolanie - právo na ochranu zdravia
- právo na sociálne zabezpečenie - právo na sociálnu, lekársku pomoc
- právo na sociálne služby - právo telesne a duševne postihnutých občanov na odbornú prípravu na profesionálnu a sociálnu adaptáciu - právo rodiny na soc.právnu a ekonomickú ochranu
- právo matky na soc.ekoomickú ochranu - právo vykonávať zárobkovú činnosť na území zmluvných strán - právo migrujúcich pracovníkov a ich rodín na ochranu a pomoc

Ďalej obsahuje konkrétne vypracovaný mechanizmus charty
- každý štát má povinnosť každé dva roky podať tajomníkovi RE správu o opatreniach v danom štáte

Kontrolnú činnosť vykonávajú :

• Výbor nezávislých expertov
• Vládny výbor
• Výbor ministrov
• Parlamentný výbor

Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky usmerňovací a záručný fond pre poľnohospodárstvo

2009-12-05T14:44:00.001-08:00

Európsky fond regionálneho rozvoja

má pomáhať vyrovnávať rozdiely medzi bohatými a chudobnými centrami a regiónmi a teda pomôcť zlepšovať sociálnu situáciu ľudí v chudobných regiónoch. Finančná podpora z tohto fondu má investičnú povahu. Z tohto fondu sa podporuje napríklad konkurencieschopnosť najmä malých a stredných podnikov alebo miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť vrátane oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako oblastí vytvárajúcich trvalé pracovné príležitosti. O podporu môžu žiadať regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší než 75 % priemeru Európskej únie.

Podmienkou pridelenia prostriedkov je, že príslušný štát má vypracovaný tzv. Národný rozvojový plán a v jeho rámci operačné programy a konkrétne projekty. Na realizácii sa musí spolupodieľať aj príslušná krajina svojimi vlastnými prostriedkami. Zodpovedá zaň zo slovenskej strany Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

Európsky usmerňovací a záručný fond pre poľnohospodárstvo - na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a jedným z jeho zámerov je udržať ľudí na vidieku

Európsky fond regionálneho rozvoja,

2009-12-05T14:44:00.000-08:00

Európsky fond regionálneho rozvoja, má pomáhať vyrovnávať rozdiely medzi bohatými a chudobnými centrami a regiónmi a teda pomôcť zlepšovať sociálnu situáciu ľudí v chudobných regiónoch. Finančná podpora z tohto fondu má investičnú povahu. Z tohto fondu sa podporuje napríklad konkurencieschopnosť najmä malých a stredných podnikov alebo miestny ekonomický rozvoj a zamestnanosť vrátane oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako oblastí vytvárajúcich trvalé pracovné príležitosti. O podporu môžu žiadať regióny, ktorých HDP na obyvateľa je nižší než 75 % priemeru Európskej únie. Podmienkou pridelenia prostriedkov je, že príslušný štát má vypracovaný tzv. Národný rozvojový plán a v jeho rámci operačné programy a konkrétne projekty. Na realizácii sa musí spolupodieľať aj príslušná krajina svojimi vlastnými prostriedkami. Zodpovedá zaň zo slovenskej strany Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.
Európsky usmerňovací a záručný fond pre poľnohospodárstvo - na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a jedným z jeho zámerov je udržať ľudí na vidieku

Tri druhy politík v EÚ, Štrukturálne FONDY Únie

2009-12-05T14:43:00.000-08:00

V EÚ sú tri druhy politík:

1. národné politiky - sú v kompetencii národných vlád (sociálna politika, školská a kultúrna politika),
2. spoločné politiky - podieľa sa únia a národné vlády podľa princípu subsidiarity (poľnohospodárska politika)
3. jednotné politiky - výlučnú kompetenciu má únia (spoločná obchodná politika, colná únia).

Členské štáty prispievajú k napĺňaniu cieľov únie prostredníctvom svojich politík zamestnanosti a so zreteľom na vnútroštátnu prax týkajúcu sa zodpovednosti sociálnych partnerov.

Štrukturálne FONDY Únie :

Európsky sociálny fond je finančným nástrojom na podporu európskej zamestnanosti členských štátov. Podporuje predovšetkým:

1. rozvoj aktívnej politiky trhu práce s dôrazom na boj proti vzniku nezamestnanosti, najmä dlhodobej,
2. rozvoj aktivít na zjednodušenie začlenenia dlhodobo nezamestnaných na trhu práce,
3. pracovnú integráciu mladých ľudí,
4. zlepšovanie vzdelávania, odborného školstva, poradenstva a podmienok pre celoživotné vzdelávanie,
5. aktivity v oblasti rozvoja podnikania,
6. opatrenia na zlepšenie prístupu žien na trhu práce.

Sociálna politika v EÚ 2.

2009-12-05T14:41:00.000-08:00

1987 až 1992:

Do platnosti vstúpil tzv. “Single European Act”30, podľa ktorého sa od 31. decembra 1993 vytvára spoločný európsky trh. V oblasti európskej sociálnej politiky boli zavedené nové
regulácie, týkajúce sa najmä zlepšenia pracovných podmienok, „sociálneho dialógu“
(iniciatívy v oblasti pracovného trhu), štrukturálnych fondov. 9. decembra 1989 bola
členskými krajinami prijatá „Všeobecná charta základných sociálnych práv zamestnancov“ .

EÚ po roku 1993 (Maastricht)

Maastrichtská zmluva priniesla v oblasti sociálnej politiky množstvo zmien. Princíp subsidiarity získava na význame v častiach vymedzujúcich sociálnu politiku. Národná politika má prioritu nad spoločnou, avšak len dovtedy, kým pri implementácii pravidiel na národnej úrovni nedochádza k znižovaniu dosiahnutých životných štandardov, pracovných podmienok, bezpečnosti pri práci a pod. Na základe článku III bol založený Európsky sociálny fond a začína sa apelovať na ekonomickú a sociálnu jednotu.

Boli zavedené kapitoly týkajúce sa grantovej podpory vzdelávania mladých ľudí, „zmluva o sociálnej politike“ posilňuje úlohu sociálnych partnerov. Zmluva však iba dopĺňa alebo podporuje politiky jednotlivých štátov. Postupne došlo na európskej úrovni k prijatiu ďalších dokumentov: Zelená kniha – Európska sociálna politika (1993), Biela kniha (1994), Modernizácia a zlepšenie sociálnej ochrany v Európskej únii (1997), Charta základných práv Európskej únie (Nice 2000).

Slovenská republika sa 1. mája 2004 stala členským štátom Európskej únie, čím prebrala na
seba záväzok zaručiť prístup fyzických osôb k sociálnemu zabezpečeniu v súlade s princípmi
a cieľmi formujúcej sa európskej sociálnej doktríny.

Do mája 2004 zabezpečovali vzájomné vyplácanie dávok medzi členskými aj pristupujúcimikrajinami EÚ bilaterálne dohody, od tohto dátumu ich nahrádza jednotná legislatíva EÚ. Abyžiaden obyvateľ únie pri poberaní sociálnych dávok nedoplácal na voľný pohyb za prácou,vzťahujú sa na všetkých Spoločné podmienky sociálneho zabezpečenia (Common Provisionson Social Security).

Sociálna politika v EÚ 1.

2009-12-05T14:39:00.000-08:00

Sociálna politika v EÚ

Vývoj Európskej sociálnej politiky možno rozdeliť do 4 etáp:

1957 až 1972:

Základy boli položené Rímskymi zmluvami . Zakladajúce členské štáty však nevyvíjali špecifické spoločné aktivity. Bežné aktivity sa zameriavali najmä na rovné zaobchádzanie s mužmi a ženami (v oblasti odmeňovania), nárok na dôchodok aj v prípade, ak sa zamestnanec sťahuje do inej krajiny či finančná podpora mobility zamestnancov. 18. októbra 1961 bola v Turíne spísaná Európska sociálna charta.

1972 až 1987:

Na Parížskom summite v roku 1972 bola sociálna politika rozšírená. Prvýkrát sa spomína Európska sociálna únia, ktorá vymedzuje množstvo sociálno-politických oblastí, napr.
spoločnú zamestnávateľskú politiku, zdravie a bezpečnosť pri práci, rozvoj a implementáciu
základných princípov sociálneho zabezpečenia, vytvorenie rámcových podmienok pre
uzatváranie európskych kolektívnych vyjednávacích zmlúv a pod.

Sociální politika, Chudoba a sociálna politika

2009-12-05T14:38:00.000-08:00

Chudoba a sociálna politika

Najvýraznejším javom z hľadiska sociálnej politiky je chudoba. Podľa Katolíckeho sociálneho lexikónu je to trvalý nedostatok prostriedkov na zabezpečenie životných potrieb.
Chudoba na Slovensku

Na Slovensku má chudoba hlavne tri podoby:
1. spojená s demografickým alebo sociálnym statusom (osamelé matky s deťmi, mnohodetné rodiny, osamelí dôchodcovia),
2. etnická chudoba (Rómovia)
3. nová chudoba, vyplývajúca z dlhodobej nezamestnanosti

Za chudobného považujeme na Slovensku osobu, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi. Zákon definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem občana nedosahuje zákonom určené životné minimum.

Faktory najviac zapríčiňujú chudobu:

• vzdelanie osoby na čele domácnosti,
• zamestnanecký status osoby na čele domácnosti (postavenie na trhu práce),
• lokalita domácnosti (po prijatí do EÚ z prostriedkov štrukturálnych fondov. Každý región, ktorého HDP je nižší než 75% priemeru HDP EÚ)
• demografické zloženie domácnosti (najmä počet detí),
• etnická príslušnosť, najmä rómska.

Úlohou sociálnej politiky je pôsobiť na odstránenie príčin aj dôsledkov chudoby.

Sociální politika, Nástroje sociálnej politiky, Vecné a peňažné dávky ako nástroj sociálnej politiky

2009-12-05T14:37:00.000-08:00

Nástroje sociálnej politiky

- legislatíva (sociálno-právna) – napr. zákonník práce, minimálna mzda...
- programovanie a plánovanie
- kolektívne vyjednávanie
- sociálne príjmy ( Z. 463/2003 )- peňažné dávky
- sociálne služby ( v rámci soc. pomoci)- napr. starostlivosť o starých občanov...
- vecné dávky – napr. lieky, zdravotné pomôcky, stravovanie, (peňažné dávky sa môžu zmeniť na vecné)
- účelové pôžičky
- úľavy a výhody (napr. cestovné – študenti, dôchodci)
- ceny spotrebného tovaru
- sociálne poistenie

Vecné a peňažné dávky ako nástroj sociálnej politiky

- dávky sú najdôležitejším nástrojom sociálnej politiky, slúžia na zabezpečenie finančných potrieb jednotlivca v prípade, že sa vyskytne sociálna udalosť, ktorá mu nedovoľuje zabezpečiť si príjem vlastným úsilím.
– peňažné dávky (dávky plynúce so sociálneho poistenia, štátne dávky...)
- peňažné dávky sa však môžu v niektorých prípadoch zmeniť na vecné dávky – napríklad rodič, ktorý poberá rodičovský príspevok nevyužíva tento príspevok v prospech dieťaťa, môže poberať príspevok obec, ktorá nakúpi veci potrebné pre dieťa a tak zabezpečí aby rodič príspevok nepoužil inak ako v prospech dieťaťa
- vecné dávky - napr. lieky, zdravotné pomôcky, stravovanie

Sociální politika, Funkcie sociálnej politiky, Prevencia a sociálna politika

2009-12-05T14:34:00.000-08:00

Funkcie sociálnej politiky

Ochranná – rieši vzniknuté sociálne situácie, snaží sa odstrániť nepriaznivé životné situácie
Rozdeľovacia – úzko súvisí s princípom spravodlivosti, je to najzložitejšia a najvýznamnejšia funkcia,treba však nájsť zlatú strednú cestu pretože ak ide o:

-vysokú mieru prerozdeľovania – oslabuje podnety ľudí k práci, vlastnú iniciatívu
- nízka miera prerozdeľovania – môže mať dopad na chudobu, sociálne problémy, nepokoje...

Stimulačná – podporuje, stimuluje sociálnu situáciu, správanie a konanie jednotlivca, rodiny
Preventívna – vedie k tomu, aby sa prijímali také opatrenia, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivej sociálnej situácie (snaha predísť škodám )
Homogenizačná – cieľom je poskytnúť rovnaké možnosti pre každého, každý občan SR má rovnaké možnosti

Prevencia a sociálna politika
- aktívna sociálna politika - dôraz na prevenciu, predchádzanie vzniku sociálnych problémov prijímaním opatrení "ex ante". Prevenciu je možné dosiahnuť:
– tzv. systémovou sociálnou politikou- zmenami a úpravami samotného sociálneho systému a pravidiel jeho fungovania
- tzv. intervencionistickou sociálnou politikou - opatrenia, ktorými sa dopredu vytvárajú predpoklady pre účinné riešenia predpokladaných následkov sociálnych problémov

Sociální politika, Zásady sociálnej spravodlivosti, Princíp solidarity, Princíp subsidiarity, Princíp participácie

2009-12-05T14:32:00.000-08:00

Zásady sociálnej spravodlivosti
- každému rovnako
- každému podľa jeho potrieb – je nerealizovateľná, ale vo vzťahu k určitým skupinám subjektov by sa dala realizovať (riešenie chudoby a pod.)
- každému podľa jeho zásluh

Princíp solidarity
- založený na vzájomnej podpore a spolupráci medzi ľuďmi – vychádza z tézy, že človek je svojou existenciou čiastočne odkázaný na druhých
- je výrazom porozumenia, súdržnosti, zodpovednosti
- hovorí o solidarite jednotlivcov, rodín, celoštátnej, medzinárodnej solidarite

Solidaritu možno rozdeliť:
- medzinárodná
- celoštátna
- regionálna
- miestna
- solidarita jednotlivcov
- solidarita rodín
- solidarita z iného hľadiska (napr. solidarita zdravých ľudí s chorými...)

Princíp subsidiarity
- každý subjekt je povinný najskôr pomôcť si sám, keď túto možnosť nemá, potom pomáha rodina, štát je tu na poslednom mieste v rámci pomoci, ale musí vytvoriť také podmienky, aby si občan mohol pomôcť sám.
- občania majú na seba prevziať zodpovednosť

Princíp participácie
- život občana je ovplyvnený určitými rozhodnutiami – musia mať občania možnosť zúčastniť sa procesov, ktorými môžu získať určitý prínos.
- človek má mať možnosť zúčastniť sa na procesoch, ktoré ovplyvňujú jeho život

Sociální politika, Spravodlivosť a sociálna politika

2009-12-05T14:31:00.000-08:00

Spravodlivosť a sociálna politika

Spravodlivosť:

Legálna – pozeráme sa na ňu z hľadiska platného práva (de lege lata)
Etická – vyžaduje zmenu platného práva, z hľadiska určitých predstáv (de lege ferenda)
- neexistuje jednotné vymedzenie pojmu soc. spravodlivosť
- je to pojem relatívny a treba k nemu pristupovať podľa charakteru konkrétnej situácie
- je určitým ideálom, ako by mala spoločnosť existovať a rozdeľovať

S pojmom soc. spravodlivosť sa spája aj problematika ekvitálneho práva. Ide o slušnosť v práve a o možnosť odstránenia tvrdosti pri vykonávaní sociálnej politiky.

Celkove rozlišujeme pri sociálnej spravodlivosti štyri dielčie aspekty:

1. distributívny - žiada, aby sa rozdeľovanie príjmov, majetku a moci v spoločnosti posudzovalo podľa účinkov na tie osoby, ktorých hmotné potreby nie sú uspokojované.
2. komutatívny – výmenná spravodlivosť vyžaduje statočnosť a čestnosť pri všetkých dohodách a obchodoch, treba zachovať rovnováhu medzi výkonom a protivýkonom (za slušnú prácu a výkon aj zodpovedajúcu odmenu, ale za slušnú mzdu aj kvalitnú prácu).
3. participatívny – (spravodlivosť podieľania sa) ľudia majú povinnosť podieľať sa aktívne a produktívne na živote spoločnosti, ale spoločnosť im to musí aj umožniť
4. legálny - vyžaduje férové používanie práva, rovnosť každého pred zákonom, nestrannosť súdov.

Sociálna spravodlivosť sa musí orientovať na všeobecné dobro, na záujmy budúcich generácií. obsah sociálnej spravodlivosti nie je nemenný. Ako sa vyvíja spoločnosť, tak bude sa vyvíjať aj konkrétna náplň sociálnej spravodlivosti.

Sociální politika, Základné princípy SP

2009-12-05T14:30:00.000-08:00

Základné princípy SP

- princíp sociálnej spravodlivosti – základný princíp v SP. By tu mali byť určité možnosti, aby sa aj odstránili tvrdosti. (v SR to neexistuje)

- princíp solidarity – môže byť medzinárodná (aktivita určitých medzinárodných organizácii), celoštátna (v štáte určité orgány), miestna a regionálna, jednotlivcov a rodín (vnútrorodinná solidarita). Niekedy môže veľká solidarita viesť k utlmeniu aktivity jednotlivca.

- princíp subsidiarity – uplatňuje sa v modely sociálnej pomoci. Musíme sa postarať každý sám o seba, a až keď nám nikto nepomôže nastupuje štát.

- princíp participácie – každý z nás participuje na sociálnej situácií (sociálne, zdravotné poistenie), či už viac alebo menej. Sociálne ohlasy sa prejavujú – model výkonný – ovplyvňuje ju podnikateľská činnosť, zamestnanie...

Sociální politika, Sociálnopolitické doktríny z hľadiska európskeho regiónu

2009-12-05T14:28:00.000-08:00

Sociálnopolitické doktríny z hľadiska európskeho regiónu

SP smeruje k ovplyvňovaniu sociálneho systému a jeho cieľov.
Treba pritom uplatniť základné princípy, ktoré sú pre SP určujúce a z ktorých táto SP v jednotlivých oblastiach vychádza.

Význam pri ich interpretácií majú soc.-polit. doktríny, ktoré vychádzajú z 3 smerov:
1. konzervativizmus v obl. SP - predstavuje dôraz na osobnú slobodu a individuálnu zodpovednosť, zdôrazňuje, že každý je zodpovedný sám za svoju sociálnu situáciu, nepodceňuje ale solidarizmus, kladie dôraz na individuálny prístup k sociálnemu postaveniu jednotlivca

2. kresťanské sociálne učenie – vychádza z kresťanskej filozofie, podľa ktorej za sociálnu situáciu nie je zodpovedný iba jedinec, ale do určitej miery aj spoločenský systém, ktorý postavenie tohto jedinca predurčuje. Uznáva osobnú slobodu ale zdôrazňuje, že je tu potrebný aj mravný záväzok

3. demokratický socializmus – usiluje sa o zabezpečenie dôstojných životných podmienok jedincov. Zabezpečuje rovnosť vo všetkých vzťahoch, zdôrazňuje úlohu štátu

Sociální politika, Typy a modely sociálnej politiky

2009-12-05T14:27:00.000-08:00

Typy a modely sociálnej politiky

Typy rozdeľujeme podľa toho aká je účasť štátu na SP. Podľa postavenia štátu v SP
1) redistributívny typ SP (rozdeľovanie, opätovné rozdeľovanie) – typická je dominantná úloha štátu. Štát nahrádza zodpovednosť subjektov, ruší niekedy aj aktivitu tých subjektov a štát sa o všetko postará. (škandinávske štáty)

2) výkonný typ SP – zdôrazňuje význam na výkone práce, čiže ekonomickú činnosť (zamestnávateľsko-zamestnanecké vzťahy, podnikanie), pre tento typ je typická existencia poistných vzťahov. On je poistený, platí si poistné, ak vznikne nejaká poistná udalosť, poskytne sa mu poistná dávka, alebo služby (Franc., Nem, Rak).

3) reziduálny – orientuje sa výhradne na trh, rodinu a jedinca v rámci trhového mechanizmu. Ty si zodpovedný za sociálnu situáciu, ak to nezvládneš, až potom nastupuje štát (USA, Jap., Angl.).

Modely SP (iné pomenovanie typov SP):
» model demokratického socializmu (= typ 1)
» model sociálne demokratický (= typ 2)
» model sociálne liberálny (= typ 3)

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 3.

2009-12-05T14:25:00.000-08:00

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 3.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so ZP, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% (nad 70%) sa na tieto účely započítava za troch.

Na účely zákona o službách zamestnanosti, občanom so ZP je občan, ktorý je invalidný podľa zákona o sociálnom poistení. Invalidný je ten, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% (nad 40). Na účely toho zákona sa rozumie občanom so ZP, ktorý nie je invalidný ale má pokles schopnosti od 20-40%.

Na účely povinného zamestnávania občanov so ZP sa rozumie len občan, ktorý je invalidný - nad 40%.

Zadanie zákazky chránenej dielne - rozsahom 3x minimálnej potreby práce – v hodnote min. mzdy + poistenie na zdravotné, sociálne poistenie (upresní UPSVaR).

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 2.

2009-12-05T14:23:00.000-08:00

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 2.

Dávka patrí pri dočasnej PN aj za sobotu aj nedele. Zákon potom ustanovuje, kedy dávka nepatrí, keď patrí nemocenské, materské, ošetrovné. Náhrada príjmu nepatrí ani vtedy, ak DPN vznikla v dôsledku spáchania trestného činu (právoplatne odsúdený za spáchanie TČ). Patrí vo výške polovice, keď DPN v súvislosti s požitím alkoholu / iných návykových, omamných látok. Náhrada príjmu pri DPN sa jej poskytovanie zastaví, odo dňa zistenia porušenia liečebného režimu. Náhrada príjmu sa zastaví odo dňa keď sa zistí, že práceneschopný zamestnanec sa nezdržiava na tom mieste, na ktorom sa má zdržiavať a to bez súhlasu lekára.

Kontrolu za prvých 10 dní vykonáva zamestnávateľ. Od 1.8.06 novelou môže sociálna poisťovňa vykonávať kontrolu hneď od začatia dočasnej PN.
Zamestnávateľ vykonáva kontrolu liečebného režimu so súhlasom zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím (5/2004 Zb.z. o službách zamestnanosti). (Zásada zmluvnosti – pracovný vzťah musí vzniknúť na základe dohody – zákon 5/2004 je zásada porušená pozitívne).

Ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov (20 + viac) je povinný z okruhu svojich zamestnancov zamestnávať 3,2% občanov zo zdravotným postihnutím. (napr. 20 zamestnancov mám, 3,2% z 20 = 0,64 človeka. Zákonodarca ustanovil: od 0,5 vrátane 0,5 sa zaokrúhľuje na celé číslo nahor = 1). Zamestnávateľ nemusí reálne zamestnávať občanov so ZP, ale splní si tú úlohu, že ho zamestnáva, ak zadá zákazku pre chránenú dielňu.

Ak reálne nezamestnáva a nemôže ani zadať zákazku pre chránenú dielňu, ale musí do 31.3. nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na príslušný UPSVaR „odvod za neplnenie povinnosti zamestnávať občanov so ZPS“ (to nie je pokuta) a to výške 3x minimálnej mzdy u mesačne odmeňovaného, ktorá platí k 31.3. nasledujúceho roku za každého nezamestnaného občana so ZPS, ktorého mal zamestnať. Túto povinnosť má ale iba vtedy, ak občan ZP je vedený na príslušnom UPSVaR.

Sociální politika, Úloha štátu v sociálnej politike, Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky, Politika zamestnanosti - 1.

2009-12-05T14:21:00.000-08:00

Úloha štátu v sociálnej politike
štát určuje obsah, ciele, úlohy i chápanie sociálnej politiky v tej-ktorej etape rozvoja spoločnosti.
- postupne sa táto úloha mení
- v súvislosti s úlohou štátu hovoríme o určitých typoch sociálnej politiky – redistributívny, výkonný, reziduálny

Postavenie zamestnávateľa z hľadiska sociálnej politiky
- zvyšovanie kvalifikácie zam-cov (považuje sa za prekážku v práci zam-ca)
- prehlbovanie kvalifikácie zam-cov (považuje sa za výkon práce, čiže zam-c má nárok na mzdu)
- odvádza poistné za seba i za zam-cov

Politika zamestnanosti
Zamestnávateľ pôsobí v rámci poisťovacieho systému nakoľko je povinný platiť poistné aj za seba i odvádzať poistné za zamestnancov. Plní úlohu v rámci odvodových povinností ale zamestnávateľ hrá veľmi dôležitú úlohu pri poskytovaní sociálnej dávky - pri dočasnej pracovnej neschopnosti (DPN) – „náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca“ – sociálna dávka, ktorú poskytuje zamestnávateľ zo svojich vlastných prostriedkov za prvých 10 kalendárnych dní od vzniku DPN. Táto dávka je upravená osobitným zákonom 462/2003 Zb.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Sociální politika, Vývojové etapy sociálnej politiky, Objekty sociálnej politiky z hľadiska vplyvu jednotlivých opatrení sociálnej politiky,

2009-12-05T14:18:00.000-08:00

Vývojové etapy sociálnej politiky

Objekty sociálnej politiky z hľadiska vplyvu jednotlivých opatrení sociálnej politiky.

Objekty:
1. jedinec/jednotlivec
2. určité skupiny ľudí
3. všetci obyvatelia daného štátu

Objekty
sú to subjekty vo vzťahu ku ktorým pôsobia sociálno-právne opatrenia. SP jednoznačne orientovaná antropocentrickys (stredom všetkého je človek). Konkrétne sociálno-politické opatrenia pôsobia pre všetkých občanov (právo na zdravotnú starostlivosť), niektoré sú prijímané len pre určitých jednotlivcov/skupinu ľudí (rodiny s deťmi – príspevok pri narodení dieťaťa, dávka v nezamestnanosti – nezamestnaný), niektoré sú štrukturované z hľadiska veku (rodičovský príspevok do 3 rokov dieťaťa, prídavok na dieťa do 25 rokov, na účely SP nezaopatrené dieťa do 26 rokov, dovŕšenie dôchodkového veku 62 r.), z hľadiska pohlavia (v oblasti sociálnej sféry – len rozdiel – tehotenstvo a pôrod), z hľadiska vzdelania (u nás dopad vzdelania na oblasť sociálneho zabezpečenia nie je – ak niekto získa vzdelanie stráca napr. nezaopatrené dieťa na účely sociálneho poistenia – do 26 r. a sústavná príprava na strednej a vysokej škole), podľa príjmov (systém sociálnej pomoci),

Subjekty sociálnej politiky

Subjekty:
• štát (významný subjekt, hrá dôležitú úlohu. Podľa účasti štátu v zabezpečovaní SP – v niektorých štátoch sa znižuje účasť štátu na sociálnej politike – prechádza na iné subjekty a podľa toho sa delia na modely)
• orgány štátu (NR SR, vláda, Ministerstvo PSVaR, MZ, MŠ, MF)
• verejnoprávne inštitúcie (Sociálna poisťovňa, Zdravotné poisťovne)
• zamestnávatelia (platí poistné za svojich zamestnancov, i za seba)
• zamestnávateľské, zamestnanecké a odborové organizácie
• miestne komunity, obce a ich orgány
• charitatívne organizácie, občianske iniciatívy
• cirkev
• občania, rodiny, domácnosť

Sociální politika, Prístupy nazerania na SP, Aktívna a pasívna sociálna politika, Sociálna politika z hľadiska faktoru času, priestoru

2009-12-05T14:15:00.000-08:00

SP = súbor aktivít, ktoré cieľavedome smerujú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku/ určitých skupín obyvateľstva a zabezpečeniu udržania sociálnej suverenity a sociálnej istoty v rámci daných hospodárskych, politických možností tej ktorej krajiny

Prístupy nazerania na SP:
- širšie chápanie SP – konanie najmä zo strany štátu, ktorým je ovplyvňovaná sociálna sféra celej spoločnosti. SP je vnímaná ako aktivita viažúca sa bezprostredne k životným podmienkam ľudí.
- Oblasť/súčasť hospodárskej politiky. Eliminácia sociálnych tvrdostí, ktoré sprevádzajú fungovanie trhového mechanizmu
- Redukovaná na „núdzové“ riešenie – súbor opatrení prijímaných v prospech osôb nie na základe rozdeľovania pracovného pomeru ale z hľadiska verejnej spotreby

Aktívna a pasívna sociálna politika

Delenie SP:
- aktívna (perspektívna) SP – prevencia – predchádza vzniku sociálnych problémov, prijímaním určitých sociálnych opatrení
- pasívna (retrospektívna) SP – zameriava sa na riešenie už vzniknutých sociálnych problémov (ex post)

Sociálna politika z hľadiska faktoru času
Faktor času –sociálno-politické opatrenia sa dotýkajú súčasnosti alebo sa dotýkajú budúcnosti. Prítomnosť – právo na vzdelanie, ochrana pracovného pomeru. Budúcnosť – riešenie situácie, ktoré môže nastať v budúcnosti (sociálne poistenie -materská dovolenka, dočasné PN)

Sociálna politika z hľadiska faktoru priestoru
Faktor priestoru – na území ktorého štátu pôsobí sociálno-politické opatrenie. Pôsobia na území daného štátu (republika) ale sú aj také opatrenia, ktoré platia len v určitom regióne (obec).

Podstata sociálnej politiky a jej základná charakteristika

2009-12-05T14:07:00.000-08:00

Podstata sociálnej politiky a jej základná charakteristika

V iných systémoch práva hovoríme o právnych úkonoch, v SP a PSZ tiež hovoríme o PU, ale oveľa väčší význam sú sociálne udalosti. Právny úkon - prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene a zániku určitého vzťahu. Sociálne udalosti sú právnymi skutočnosťami objektívneho charakteru, sú nezávislé na vôle toho ktorého subjektu.

Sociálna politika:
» praktická snaha, aby spoločenský celok bol usporiadaný čo najideálnejšie
» súhrn zásad smerujúcich k odstráneniu určitých nedostatkov spoločenského života
» praktická činnosť smerujúca k riešeniu sociálnych otázok všetkých tried a vrstiev
» snaha po zdokonalení spôsobu života
» praktická snaha, aby spoločenský celok bola pretvorená čo najideálnejšie
» súhrn cieľov, aktivít, prostriedkov a realizácie sociálneho programu tej-ktorej spoločnosti
» spôsob a hľadisko politiky vôbec a nie ako odbor

Sociálny v najširšom slova zmysle = spoločenský
Sociálny v užšom slova zmysle = zdokonaľovanie životných podmienok ľudí
Sociálny v najužšom zmysle = riešenie nepriaznivých/kritických sociálnych situácií

Súčasť SP – soc. zabezpečenie, zdravotná starostlivosť, politika bývania, politika zamestnanosti, politika vzdelávania

ROZHODOVANIE môže byť

2008-10-07T17:13:00.002-07:00

ROZHODOVANIE môže byť:
1) párové
a) direktívne (dominantné)
b) distribúcia autority (manželia si rozdelia rôzne činnosti)
c) alternatívne rozhodovanie (každý chvíľku ťahá pílku)
d) náhoda (splnené obidve voľby)
2) skupinové
a) direktívne
b) konzultatívne (s niektorými a so všetkými konzultujem ale rozhodujem ja)
c) participarivne (demokratické)
d) konsenzus (vzájomná dohoda, dohoda sa musí dodržať)
e) kompromis
f) delegovanie (prenesiem svoje rozhodnutie na iných)

Príklad konfliktu záujmov – A tvrdí, že vec je lacná, situácia je dobrá. B tvrdí opak. Každý má na vec iný názor.
Príklad konfliktu postojov – dvaja zhodnú na vysokej umeleckej hodnote obrazu, ale A by si ho kúpil ale B nie.
Aké riešenie konfliktov preferuje OK – NOK - rivalitné = hra, víťaz = vinník, jednostranné presadzovanie názoru potreba poraziť človeka, neriešiť problém, uplatňuje sa v asymetrických vzťahoch
Rysy osobnosti – autoritárska osobnosť, etická flexibilita, dôvera, machiavlizmus
Čo je inšpekcia – zásah v konflikte s cieľom oslabiť druhú stranu. Je to pohľad do vnútra za účelom hlbšieho preskúmania utajovaných skutočností
Príklad na intrapersonálny konflikt – auto sa mi páči, chcem ho ale zároveň ho
nechcem
Nepodmienené strategické riešenia konfliktov – nazývajú sa aj statické. Na začiatku konfliktného stretnutia sú pevne stanovené pravidlá a v priebehu sa nikdy nemenia. Sú necitlivé k tomu čo robí druhý.
Uveď tri druhy rozhodovania – delegovanie, distribúcia autority, náhoda, dohoda, alternatívne rozhodnutia
Uveďte príklad na prijateľný kompromis – ja chcem ísť na huby a manželka k rodičom = pôjdeme k manželkiným rodičom na huby
Vymenuj nepodmienené stratégie – ghándiovská = maxim. spolupráca, agresívna = maxim. súťaživosť
Taktické zásahy v konflikte – sľub, prísaha, vyhrážanie sa, nátlak, priznanie viny, inšpekcia,
Princíp Millerovej teórie konfliktu - existencia ambivalentých cieľov majúcich v sebe pre človeka niečo príťažlivé a zároveň niečo odpudivé
Maslowová teória potrieb – základné potreby nedostatky (potreby fyziologické, istota a bezpečie, potreba rastu)
Čo je facilitácia – vyjednávanie za prítomnosti cudzieho nezainteresovaného človeka, ktorý uľahčuje komunikáciu (soc. pracovník v predmanželskej poradne)

STRATÉGIA RIEŠENIA KONFLIKTOV

2008-10-07T17:13:00.001-07:00

Vyjednávanie – negácia
- každý zastupuje záujmy svojej strany, je to profesia
- dva typy“
1) pozičné
a) tvrdé
b) mäkké
2) principiálne
- zásady principiálneho vyjednávania:
1) dôležitý je problém nie ľudia
2) schopnosť empatie
3) počúvať partnera
4) hľadať viac riešení - alternatívne riešenie konfliktov
5) hľadať spoločné veci
6) stereotyp – prekonať stereotypné myslenie, hľadať nové kreatívne riešenia
7) na hodnotenie používať viacero kritérií nie len jedno
8) dohoda – vyváženosť, vzorec SMART, S = konkrétnosť, M = merateľnosť, A = primeranosť, R = realistickosť, T = časovanosť

- stanovujeme si BATNA = najlepšie alternatívne riešenie ktoré môžeme prijať a WATNA = najhoršie prijateľné riešenie ktoré môžeme prijať
- akčný plán detailne rozobratý realizačný plán
- MODENÁTOR - intervencia tretej strany – človek vstúpi do vyjednávania a chce pomôcť, nevstupuje do obsahu len ukľudňuje situáciu a stanovuje hranice, sleduje aby si nerobili údery pod pás
- MEDIÁTOR – aktívnejšia strana tretieho človeka ktorý vstupuje do problému, je nezávislý, súhlasia s ním obidve strany, je to človek ktorý sa zapája do riešenia problému, nenavrhuje riešenia ani dohodu ani nepresadzuje svoj názor, riadi proces do určitej miery, motivuje ich aby hľadali riešenia, je nestranný, poznáme sociálneho a komerčného mediátora
- ARBITRÁŽ – je človek ktorý rozhoduje po vypočutí obidvoch strán napríklad rozhodca, rodič, vedúci pracovník, sudca

STRATÉGIA RIEŠENIA KONFLIKTOV

2008-10-07T17:12:00.004-07:00

STRATÉGIA RIEŠENIA KONFLIKTOV
- súbor komunikácie pomocou ktorých riešime konflikt
- mám definovaný cieľ a cestu – ak nie je tak nie je úspešný konflikt
a) statická – od začiatku do konca je stále rovnaká, nemení sa, nerobí sa ústup
b) dynamická – určím si hranice za ktoré nepôjdem a budem sa v nich pochybovať
c) nulová – rozloženie 0 – 100 ja všetko druhý nič, „Ghándiho princíp“
d) nenulová – rozloženie 20 – 80, 50 – 50, získava každý niečo
- v prípade, že sú dve stratégie potom = útok a útek, v rámci druhého je podriadenie, prispôsobenie
- starý zákon = zub za zub oko za oko
- nový zákon = kto do teba kameňom ty do neho chlebom
5 základných stratégií riešenia konfliktov - KILLMANN - THUMAS
1) súťaživá stratégia – vyhráža sa, konfrontuje, rýchle rozhodovanie, zneužitie pri spolupráci, X stratégia, ŽRALOK
2) spolupracujúca stratégia – zhodneme sa, hľadáme spoločné záujmy, získavanie výhod, riešime konsenzusom, Y stratégia, SOVA
3) vyhýbajúca sa stratégia – PŠTROS
4) prispôsobivá stratégia – KOALA
5) kompromisné riešenia – niečo sa získa niečo stratí, LÍŠKA

- podľa postavenia ľudí:
1) symetrický – rovnakí ľudia na rovnakej pozícií, seberovní
2) asymetrický – podriadený – nadriadený, rodič – dieťa, učiteľ – žiak

KOŠTRUKTÍVNA HÁDKA

2008-10-07T17:12:00.003-07:00

- pri neverbálnej komunikácii nebojujeme očami, udržiavame 60 % očný kontakt, negestikulujeme, komunikujeme cez prekážku alebo cez stôl, na stole by nemali byť žiadne predmety, ktoré by mohol klient použiť ako zbraň, komunikujeme v neutrálnom prostredí alebo vo vlastnom, nezvyšujeme hlas, neprovokujeme, nesmejeme sa, neopovrhujeme, nepodávame ruku ak je moc agresívny
- je potrebné vyriešiť konflikt, poznať pocity a potreby partnera
má zásady podľa ktorých sa háda:
1) hádať sa po vzájomnej dohode – máme problém poďme ho riešiť
2) časové limitovanie hádky – najviac hádok je pred odchodom z domu
3) miesto hádky – bez divákov a detí
4) čo najskôr po udalosti sa hádať – nečakať ale povedať hneď čo nás trápi
5) uvedomiť si o čo ide – uvedomiť si čo chceme dosiahnuť alebo zmeniť
6) udržať tému – neodbočovať, nenabaľovať nové témy, najprv vyriešiť jeden problém a potom prejsť na druhý
7) dať priestor partnerovi – nechať ho povedať svoj názor
8) nehľadať vinníka – nemá význam, prechádza s konštruktívnej do deštruktívnej hádky
9) našim cieľom nemá byť porážka a potupa partnera
10) fair play – nemali by sme udierať pod pás, neironizovať, „rozprávaš ako keď hrbatý padá po schodoch“

Hodnotiace dotazníky
1) priebeh hádky – konkrétnosť, zapojenie, komunikácia, fair play
2) výsledky hádky – informácia (či tá hádka priniesla niečo nové), odreagovanie (či som kľudnejší alebo ešte viac nahnevaný), zblíženie (či sme si bližší alebo nie), náprava (či prišlo k zmene a náprave alebo nie)

KOŠTRUKTÍVNA HÁDKA

2008-10-07T17:12:00.001-07:00

KOŠTRUKTÍVNA HÁDKA
- definovali BACH A WYDEN – napísali knihu o hádke, každý človek sa háda podľa toho koľko má v sebe agresie
- dva typy agresie:
1) vrodená, dedičná
2) sociálna – vnútorne slabý ľudia, navonok vystupujú ako veľmi silný ale vo vnútri sú veľmi slabí
- zásady komunikácie s agresívnym klientom:
1) ustať útok – nedať sa doň vtiahnuť, počúvať, nekritizovať, po ukľudnení sa rieši problém
2) neutralizačné techniky – sú vybraté s asertívnej komunikácie, presadzovanie svojich záujmov, štýl pokazenej platne, opakovať stále to isté dookola
3) sebaotvorenie –
a) spätná väzba o svojich pocitoch, hovoriť o svojich pocitoch a dať najavo , že sme tiež ľudia
b) negatívna asercia, asertivita, prijímanie kritiky
c) technika otvorených dverí, čiastočne môžem prijať niečo z kritiky, očakáva sa odpor a nie je
príklad: nič nerobíte len pijete kávu -> máte pravdu niekedy si kávu dám
d) negatívne pýtanie sa, keď niekto kritizuje pýtať sa ho na ďalšiu kritiku, bez irónie, výhoda je selektívny výber = keď povedia problémy môže sa vybrať jeden ktorý je pre nás najprijateľnejší
e) prerušenie – teraz sa nedohodneme, rozhovor prerušíme a vrátime sa k nemu neskôr, klient sa ukľudni
f) odmietnutie – znamená „my dvaja sa nedohodneme“ a presunúť klienta inému kolegovi

INTERPERSONÁLNY KONFLIKT

2008-10-07T17:11:00.000-07:00

INTERPERSONÁLNY KONFLIKT
- najhorší je medzi dvoma ľuďmi s rovnakými postojmi a pozíciami
- závisí od:
1) veku – obdobie detstva, puberta, neskorý vek
2) pohlavie – ženy sú viac emocionálnejšie, dlho trvá konflikt, muži sú vecnejší, razantnejší, racionálnejší
3) temperament – cholerik vyhľadáva a rozpútava a rieši, flegmatik – vyhýba sa konfliktom
4) situácia – ktorá konflikt vyvoláva, ak nám na tom záleží reagujeme inak ako keď nám na tom nezáleží
5) miera zapojenia emócií – deštruktívny výsledok, niekedy dráždia aj slzy a nie len zlosť a agresia
6) miesto – kde sa konflikt odohráva, záleží na mieste hádky, je rôzna intenzita
7) osobnostné rysy – každý reaguje inak, každý chce niečo iná, direktívne riešenie problémov
8) komunikácia – poruchy, výroky: poučovanie, vyhrážanie, dávanie rád o ktoré nikto nestojí, nejasné a neurčité výroky, tajnosti, nekonštantné tvrdenia, hodnotiace výroky, irónia, preháňanie

INTRAPSYCHICKÝ KONFLIKT

2008-10-07T17:10:00.002-07:00

INTRAPSYCHICKÝ KONFLIKT
- psychoanalýza ho vysvetľuje na:
superego – normy, zásady, hodnoty, sociálne normy
ego – dospelé ja, myslenie, kontakt so svetom
ID – naše pudy, emocionalita
- dva pudy:
1) sexuálny pud – eros, zachovanie rodu, libido, hnaní sme slasťou
2) thanatos – agresívna energia, je zničujúca, individuálne prežitia
- vnútorné konflikty vznikajú preto, lebo superego a ID spolu bojujú
príklad: školenie, zoznámenie s príjemným človekom, záujem o neho za účelom sexu, ID hovorí áno - superego nie
príklad: nájdem 50 tis. ID hovorí aké šťastie, že som ich našiel, tomu druhému nebudú chýbať má asi dosť peňazí, superego hovorí o výčitkách svedomia
- ak je pomer ID a superega konflikt ktorý je ťažko riešiteľný, dlho váhame a nakoniec sa nám môže stať, že prídeme o obidve veci
príklad: somár stojí medzi dvoma kopami sena a nevie sa rozhodnúť a na koniec skape od hladu

Teória podľa LEWINA
- voľba medzi dvoma kladnými alternatívami
- voľba medzi dvoma zápornými alternatívami
- voľba medzi kladnou a zápornou alternatívami

MILLER – príťažlivosť alebo odpudivosť, podľa toho riešime konflikt, ak sa nám páči výsledok tak ho riešime rýchlejšie a lepšie ako keď je výsledok odpudivý alebo nepríjemný
Kongitívna disonancia – rozumová ozvena ba niečo, keď volíme medzi dvoma vecami a keď si niečo vyberieme tak to čo si vyberieme tak to si aj obhajujeme a to druhé poškodzujeme napríklad auto nejakú konkrétnu značku

Teória konfliktov

2008-10-07T17:10:00.001-07:00

Teória konfliktov
Konflikt patrí medzi bežnú situáciu života, znamená stret dvoch síl. V iných kultúrach vidia v konflikte riešenie problému.
Dva typy konfliktov
1) konštruktívny – je vecný a zameraný na riešenie, výsledok je riešenie problému
2) deštruktívny – je nie o probléme ale o osobách, je zameraný na víťazstvo nad partnerom, znemožňuje partnera, potupa

Delenie konfliktov:
1) intrapsychické – odohrávajú sa v nás v našom vnútri, konflikt sám so sebou, keď sú dlhé tak vznikajú depresie, neurózy alebo samovraždy
2) interpersonálne – konflikt s iným človekom, párový konflikt je najrizikovejší, neexistuje tu demokracia práva, vyvrcholí až k vražde
3) konflikt jedinec –> skupina - má rôzne formy, jedinec môže byť v skupine alebo mimo nej, asymetrický konflikt
4) medziskupinový – formálne skupiny (národnostné, náboženské, ekonomické, rasové, ekologické) neformálne skupiny (v autobuse, futbalový fanúšikovia)

Rozdelenie podľa obsahu:
1) konflikty predstáv – odlišne predstavy (učiteľ – žiak, rodič – dieťa, lekár - pacient)
2) konflikty názorov – odlišné názory
3) konflikty postojov – emocionálne podnietený názor (postoj k Rómom, homosexuálom, postoje na veci čo ako vyzerá)
4) konflikty záujmom – viac druhov:
a) odlišné záujmy – každý chce niečo iné (kino - krčma)
b) prekrývajúce sa – obaja chceme ísť na dovolenku ale každý inde
c) každý chce to isté – napr. boj o jednu ženu

Sociálny prípad

2008-10-07T17:09:00.002-07:00

29. Sociálny prípad
sociálna udalosť, možný alebo v budúcnosti očakávaný jav, záležitosť ktorou sa zaoberáme. Sociálny problém ktorý jedinec alebo skupiny nedokáže vlastnými silami prekonať.
Sociálny prípad vzniká na základe vonkajších zásahov do života jednotlivca a skupiny /prostredie, nezamestnanosť, deviácie a iné/.

30. Sociálna situácia
stav, v ktorom sa nachádza jedinec či skupina. Súhrn sociokultúrnych okolností, s ktorými je jedinec v neustálej interakcii. Stav vytvorený súhrnom životných podmienok, okolností a vplyvov vzťahujúcich sa na určitú osobu alebo skupinu.

31. Sociálna istota
- je taká nároková zákonná zabezpečovacia sústava starostlivosti o občanov, ktorá je garantovaná štátom v období, kedy vlastným pričinením alebo od jednotlivca nezávislými príčinami sa dostali do sociálnych kolízií /invalidita, nezamestnanosť, alkoholizmus/.

32. Sociálna rovnováha
-stav jednotlivca, skupiny, spoločnosti, v ktorom globálne kvantitatívne a kvalitatívne proporcie umožňujú harmonické prispôsobovanie sa
- možno ju chápať ako harmóniu ľudských síl a hodnôt.

33. Ponytenciárna a postpenitenciárna
- sleduje vytváranie predpokladov na zaradenie sa do občianskeho života, pripravuje ľudí na rešpektovanie zákonov spoločenskej morálky, sociálnych noriem.

Penitenciárny – týkajúci sa výkonu trestu väzenský, trestanecký

Postpenitenciárny – súvisiaci s obdobím osoby po výkone trestu
-pozornosť venuje aj obmedzovaniu negatívnych vplyvov výkonu trestu na osobnosť.

33. Životný štandard

Ekonomická reforma

2008-10-07T17:09:00.001-07:00

26. Ekonomická reforma
- každá ekonomická reforma sa uskutočňuje v konkrétnom sociálnom prostredí, preto musí mať vytvorené určité sociálne podmienky a predpoklady. K základným podmienkam úspešnosti patrí:

a/ efektívna komunikácia medzi reformátormi a sociálnymi subjektami v reformovanej spoločnosti
b/ stabilita sociálneho prostredia - výrazne prospieva účasť a dohoda viacerých partnerov
c/ pružnosť, flexibilita spoločenského systému - keď je spoločenský systém schopný zmeny a dokáže citlivo reagovať na mobilitu ľudí pôsobí aktivizujúco /objektívny sociálny predpoklad/
d/ potreba vnútorného vzťahu ľudí k uskutočňovanej reforme /subjektívny sociálny predpoklad/

Aspekty reformy:
a/ sociálno-ekonomické - reforma prijatá u nás v r. 1990 vychádzala z toho, že sociálna politika nebude cieľovou oblasťou spoločenského rozvoja, ale sanačným a garančným mechanizmom ekonomickej premeny spoločnosti
b/ politické - politická rovina u nás je úplne neprehľadná, prebieha politický boj, ktorému sa stráca z dohľadu zásadný sociálny cieľ ďalšieho vývoja spoločnosti
c/ technické - nemáme dostatok odborníkov schopných okamžite selektovať modely západných systémov a aktívne sa zúčastňovať na tvorbe nášho sociálneho systému

27. Zákon o sociálnej pomoci
- prispieva k normatívnemu vyjadreniu sociálnej práce
- uvádza, že sociálna práce je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku a možnosti vzniku hmotnej a sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci
- upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnej pomoci, ktorej cieľom j zmierniť alebo prekonať s aktívnou účasťou občana hmotnú alebo sociálnu núdzu, zabezpečiť základné životné podmienky občana v prirodzenom prostredí, zabraňovať príčinám vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu občana a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti.

28. Sociálny štát
- forma štátu, ktorého zákonodarstvo stanovuje, že sociálne podmienky v ktorých ľudia žijú nie sú len vecou jedincov a rodín, ale vecou verejnou. Každému občanovi či rodine sa dostáva koncepčnej sociálnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a určitého uznaného životného minima.

Kódex sociálneho pracovníka

2008-10-07T17:08:00.002-07:00

22. Kódex sociálneho pracovníka
- nezávislosť
- oslobodenie od represie a podradných životných podmienok
- protidiskriminačný prístup
- demokracia a ľudské práva
- ochrana integrity klienta
- spoluúčasť klientov - informovanosť
- sebaurčenie
- odpor proti násiliu
- osobná zodpovednosť

23. Štátny paternalizmus
- vylučuje možnosť iných než štátnych subjektov na fungovanie sociálnej politiky. Nedáva priestor na možnosť alternatívneho riešenia sociálneho stavu spoločnosti. Vznik sociálnej anonymity.
Štát mal všetko pod palcom do r. 89 sa všetko riešilo zo štátneho rozpočtu.
Štát je subjekt keď má všetko pod palcom.

24. Štátny pluralizmus
Podieľanie viacerých subjektov na riešení problému.
Štát nie je subjekt, ak sú už vytvorené fondy, z ktorých sa potom platí to, čo sa odvádzalo do fondov - štát ako garant /dôchodkový fond, fond nezamestnanosti, banky/.

25. Sociálna odkázanosť
- sociálne odkázaný občan je ten, ktorého úhrn súm na zabezpečenie výživy a ostatných životných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť je nižší, ako životné minimum.

Sociálna spravodlivosť

2008-10-07T17:08:00.001-07:00

18. Sociálna spravodlivosť
- interpretácia sociálnej politiky prostredníctvom sociálnej práce
- predpokladá rešpektovanie práv druhých ako určitý ideál vzťahu tvorby a rozdeľovania hodnôt v spoločnosti
- vystupovať spravodlivo voči všetkých ľuďom, rešpektuje aj princíp zásluhovosti
- je zabezpečovaná nezávislými subjektami:
a/ zákonodarnej
b/ výkonnej
c/ súdnej moci
- je základom poriadku, ktorým sa riadia vzájomné vzťahy v občianskej spoločnosti
- je garantovaná demokraciou, morálnymi, politickými, právnymi pravidlami a normami

19. Na akom princípe funguje charita
- charitatívne /humanitárne, filantropické, dobročinné/ organizácie vyjadrujú verejnoprospešný charakter činností týchto organizácií a ich náväznosť na dlhodobé tradície dobročinnosti, milosrdenstva, kresťanskej lásky k blížnemu atď.

20. Úlohy sociálneho pracovníka
- prevencia sociálnych problémov
- konkrétna pomoc
- psychosociálna pomoc
- sociálna politika
- veda, výučba

21. Vzťah sociálny pracovník a klient
- musí mať rozvojovú tendenciu
- musí sa vytvoriť dobrý vzťah a to za predpokladu, že sociálny pracovník:
a/ uznáva klienta, rešpektuje jeho práva a potreby
b/ umožňuje mu prejav emócií a sám je emotívne stabilný
c/ uznáva klientovu osobnosť
d/ nediskriminuje ho za zovňajšok, rasu, správanie
e/ uznáva sebaurčenie klienta, právo rozhodnutia sa
f/ zachováva dôvernosť
Dobrý vzťah má terapeutický účinok. Sociálny pracovník by si mal u klienta vybudovať autoritu. Autorita vzniká vtedy, ak klient prijíma komunikáciu sociálneho pracovníka ako základ pre činnosť klienta.

Hmotná a sociálna núdza

2008-10-07T17:07:00.002-07:00

16. Hmotná a sociálna núdza
Hmotná núdza - vyjadruje takú sociálnu situáciu, stav, kedy nie sú zabezpečené hmotné životné podmienky občana a občan nemá prostriedky na zabezpečenie prípadne nie je schopný tieto prostriedky vlastným pričinením získať. Je to nedostatok základných potrieb /potrava, ubytovanie/.
- je určená hranica životného minima

Sociálna núdza - stav charakteristický nedostatkom predmetov a služieb potrebných na uspokojovanie životných potrieb asociálnych záujmov občana /podmienky na adekvátne vzdelanie/.
- starostlivosť o svoju osobu
V núdzi je ten občan, ktorý nemá prostriedky alebo ich má, ale z rôznych príčin ich nemôže využívať.
Podľa zákona je to stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť starostlivosť o svoju osobu, domácnosť najmä vzhľadom na vek, zdravotný stav. sociálnu neprispôsobivosť, stratu zamestnania.

17. Sociálna rovnosť
- rovnosť v materiálnej i nemateriálnej oblasti vyjadrená rovnakým právom na život, vlastníctvo, vzdelanie
- ľudia by nemali byť šikanovaní, či uprednostňovaní na základe rasy, politického či náboženského presvedčenia, pôvodu
- každý človek má rovnaké šance na základe jeho predpokladov a schopností
- rovnosť nie je spravodlivá
- každému musíme zabezpečiť bioproces /je to humánna stránka spoločnosti, povinnosť postarať sa o človeka, je povinnosťou spoločnosti ho zachovať/
- každý má právo na život

Životné minimum

2008-10-07T17:07:00.001-07:00

14. Životné minimum
- súbor statkov a služieb, ktoré umožňujú osobám žijúcim v domácnosti uspokojovať ich nutné potreby /základné/
- minimálne hodnoty sú určované hlavne rodinným prostredím v určitom mieste a v určitom čase
- musí byť odlišné od minimálnej mzdy a musí byť stimulujúce pre zamestnanosť
- stanovuje sa diferencovane

Hlavné garancie životného minima:
a/ zákonné ustanovenie minimálnej mzdy
b/ garancia minimálneho príjmu pre rodiny s deťmi
c/ minimálny dôchodok ako jediný zdroj príjmu

Hlavným garantom životného minima je štát.

Druhy životného minima:
a/ existenčné - minimálna úroveň príjmov a životných nákladov, ktorá umožňuje minimálnu hmotnú existenciu človeka
b/ fyziologické - biologické - stačí na pokrytie najzákladnejších životných potrieb - neobsahuje náklady na priemyselný tovar, počíta sa z kombinácie najlacnejších biologických komponentov potravín
c/ sociálne = spoločenské - je vyššie ako existenčné a fyziologické
- umožňuje uspokojenie nielen základných ale aj spoločenských potrieb
- umožňuje reprodukciu pracovnej sily
- jeho hodnota je o 15% vyššia ako hranica životného minima

Výška životného minima 3.790,-Sk - objektívne
1.895,-Sk - subjektívne

15. Pojmy
a/ objektívne - nezaujaté vyjadrenie skutočnej pravdy bez vlastných osobných prianí a záujmov
b/ subjektívne - podmienený osobnými pocitmi, skúsenosťami, platný pre daný objekt, osobný

Charakteristika sociálneho pracovníka

2008-10-07T17:06:00.004-07:00

11. Charakteristika sociálneho pracovníka
a/ musí urobiť pre klienta maximum
b/ nesmie robiť na úkor seba
c/ sociálny pracovník sa stáva zodpovedným za občianske bohatstvo spoločnosti - hospodár s daňami
- reálny postoj k vlastným možnostiam stanoviť správnu diagnózu, pripraviť plán sociálnej práce s klientom
- schopný spolupracovať so systémami, ku ktorým klient patrí
- byť schopný poukázať na sociálne a politické príčiny problémov
Sociálny pracovník pre úspešnú komunikáciu s klientom musí rešpektovať jazykovú bázu klienta, správne artikulovať.

12. Osobnosť sociálneho pracovníka
Spolupracuje s ľuďmi, ktorí sa trvale alebo prechodne nachádzajú v stave sociálnych kolízií. Jeho osobnosť sa odvíja od kvalitného vzdelania, rozhľadu, jeho profesionálnych predpokladov a schopností, schopnosti komunikácie, vhodné povahové črty.
Predpoklady:
- odborné vedomosti v oblasti sociálnej práce
- všeobecné vzdelanie
- aktívne zapájanie do života spoločnosti
- kladné osobné vlastnosti

13. Kto je klient?
- osoba, ktorá prichádza alebo je v starostlivosti sociálneho pracovníka
- jedinec alebo skupina, ktorá vyžaduje sociálnu starostlivosť alebo pomoc, má sociálny problém, ktorý treba odstrániť.
Klient nie je schopný sám prekonať kolíznu situáciu, preto prichádza pre pomoc.

Typy sociálnej práce

2008-10-07T17:06:00.003-07:00

9. Typy sociálnej práce
Kuratívna - odstraňovanie, neutralizovanie alebo zmierňovanie určitých vzniknutých sociálne negatívnych situácií.
Preventívna - zameriava sa na predchádzanie alebo znižovanie možných dôsledkov nežiadúcich javov. Je to najefektívnejšia investícia štátu.
Skupinová - je SP s väčším počtom osôb, skupinou, ktorá nadväzuje na poznatky individuálnej SP a prostredníctvom ďalšieho subjektu /skupiny/ pôsobí na všetkých ostatných klientov. Členovia skupiny sa navzájom ovplyvňujú spája ich spoločný sociálny problém.
Komunitná - je zameraná na konkrétne životné situácie v určitých územných celkoch. Má zabraňovať vzniku sociálnych problémov alebo napomáhať v riešení určitých vzniknutých problémov. Cieľom je hľadať kompromisy, osvedčila sa spolupráca s ľuďmi s prirodzenou autoritou v komunite.
Prípadová /individuálna/ - konkrétna SP s jednotlivcom, klientom. Sociálny problém pramení z narušených vonkajších a vnútorných vzťahov a postojov klienta k okoliu. Prístup je psychosociálny. Psychologickým rozhovorom je potrebné zistiť skutočnosti, ktoré narušili utváranie osobnosti klienta. Rozhovor využívame na priame výchovné pôsobenie.

10. Záznamy a dokumentácia sociálnej práce
Plnia tieto funkcie:
- slúžia k vyhodnoteniu efektivity
- informovanie orgánov
- ako podklady pre súd
- v štatistike
- ku konzultáciám ostatných sociálnych pracovníkov
- ku výcviku mladých sociálnych pracovníkov

Záznamy musia obsahovať:
- sociálnu anamnézu
- hodnotenie sociálnej situácie
- plán sociálnych služieb
- poznámky o priebehu terapie
- záverečné zhrnutie a záznamy prevencie

Sociálna terapia

2008-10-07T17:06:00.001-07:00

8. Sociálna terapia
- činnosť zameraná na obnovenie, ozdravenie, zmiernenie alebo zlepšenie určitého sociálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza.
Odstránenie porušenej rovnováhy medzi klientom a prostredím, je to vlastná činnosť sociálneho pracovníka s klientom s využívaním profesionality a tímovej práce. Je prvkom sociálneho poradenstva s vecným zameraním. Východiskom je stanovenie objektívnej sociálnej diagnózy.

Etapy sociálnej terapie:
1. sociálna evidencia a prvý kontakt s klientom - základné údaje získava sociálny pracovník buď priamym kontaktom alebo upozornením iných /orgánom alebo inou osobou/ pri priamom kontakte prichádza klient sám, pri upozornení vyhľadá klienta sociálny pracovník
2. sociálne diagnostikovanie - zisťovanie príčin, na základe ktorých vznikol sociálny problém a to zámerným rozhovorom /životná história klienta/ sociálny problém hodnotíme na základe rozhovoru, pozorovaním klienta v prostredí, posudkom a správou odborníkov
- zmapovanie potenciálu klienta
3. plán sociálnej terapie - týka sa dvoch stránok:
a/ vonkajšej - všetka objektívne prekážky v živote jednotlivca alebo skupiny,
b/ vnútornej - nedostatok síl prekonať prekážku alebo sa jej prispôsobiť
Návrhy na riešenie problémových situácií by mali obsahovať jeden alebo viac variantov, mali by klienta zaujať a motivovať k spolupráci so sociálnym pracovníkom.
4. sociálna terapia - je založená na interakcii klienta a sociálneho pracovníka, základom je osobný kontakt, spôsob komunikácie ale aj prostredie, je to konkrétna práca s rodinou, klientom
Rozhovor - cieľom je: informovať klienta o sociálnej situácii a možnostiach nápravy
informovať klienta o následkoch neprimeraného postoja a spôsoboch
poukazovať na zlepšenie sociálnej situácie a znovu hovoriť o tých, ktorých sklamal
5. Ukončenie práce s klientom - sociálno-výchovná terapia končí:
vyriešením problému, zmiernením konfliktov medzi klientom a spoločnosťou, ukončená pre nezáujem klienta, smrť.
Niektorí klienti si vyžadujú sledovanie po dobu tzv. adaptácie na novú sociálnu situáciu, môže nastať tzv. kritickí doba, zlyhanie klienta, preto sociálny pracovník udržuje kontakt s klientom, povzbudzuje ho. Sledovanie klientov slúži tiež k overeniu správnosti sociálnej diagnostiky a terapie a to po dobu, pokiaľ sa o nich vedie evidencia. Kedy ukončiť terapiu záleží väčšinou na sociálnom pracovníkovi.

Regulatívna

2008-10-07T17:05:00.002-07:00

Regulatívna - ide o vzájomné spolupôsobenie na reguláciu sociálneho života spoločnosti, legislatívy, štátu, podnikateľov a odborov. Veľmi dôležité je rešpektovanie medzinárodných dohôd. Štát na jednej strane pôsobí ako rozhodca v spornej otázke v oblasti sociálneho zmieru medzi podnikateľmi a odbormi, predsa však podstatne zasahuje do celkového vývoja /daňovou politikou/.

Prerozdeľovacia funkcia - medzi hlavné nástroje prezozdeľovacej politiky štátu patria dane, odvody, clá a podobne. Ide o stanovovanie daňovej povinnosti občanov. Patria sem daňové úľavy či iné zvýhodňovania v čase sociálnych kolízií. Samotné prerozdeľovanie vychádza zo zásady poskytnúť slabšiemu partnerovi nutný či primeraný priestor na vyváženie, regulovanie svojho vlastného života. Prerozdeľovanie chápeme ako dodatočné sociálno-politicky motivované rozdeľovanie prostriedkov v rámci celej spoločnosti.

Hospodárska - žiadny hospodársky model nepôsobí sám o sebe aj sociálne.
Efektívny hospodársky vývoj vytvára prostriedky, bez ktorých by sociálna politika nemohla účinne pôsobiť.
HF - štruktúra výroby, tempo hospodárskeho rastu, sociálne podmienky.

Spoločenská - zahŕňa čo má sociálna politika zabezpečovať v záujme všestranne vyváženého rozvoja človeka.
Zaoberá sa analýzou postupov zabezpečovania životných a sociálnych istôt a uskutočňovaní sociálnej spravodlivosti.

Záchranná sociálna sieť

2008-10-07T17:05:00.001-07:00

6. Záchranná sociálna sieť
- je podmienená zmenou štruktúry, znížením reálnych príjmov a životnej úrovne určitých skupín obyvateľstva a vyvolávaním sociálneho napätia
- funkcia ZSS pôsobí na urýchlené vytváranie nových pracovných príležitostí
- zachováva nevyhnutný čas na schopnosť pracovnej sily pred jej novým pracovným uplatnením
- sociálne zabezpečuje starých a individuálnych občanov
Ak si jedinec nevie zabezpečiť kvalitu svojho života nastupuje rodina. Aktívum rodiny je pomáhať deťom.
Deti dospejú a rodičov dajú do domova = pasívum, lebo dieťa nestihne sociálne dozrieť, preto tak koná.

7. Funkcie sociálnej politiky
Ochranná - konkrétne prejavy ochrannej funkcie majú podobu ochrany pracovnej sily, sú zamerané najmä na dĺžku pracovného času, na intenzitu pracovného času, pracovné podmienky, ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci.
Ochrana občanov v predproduktívnom a postproduktívnom veku, ochrana postihnutých.
Je to vlastne ochrana proti nadmernému zneužívaniu pracovnej sily, rešpektovanie ženskej práce, problematika zamestnávania detí. Štát musí ochraňovať občanov či už sú zamestnanci, zamestnávatelia, spotrebitelia, postihnutí.

Subjekty sociálnej politiky

2008-10-07T17:04:00.000-07:00

5. Subjekty sociálnej politiky
Jedinec - je zodpovedný za kvalitu svojho života a rodiny.

Rodina - napĺňajú sa v nej najpodstatnejšie vzťahy solidarity, vzájomnej sociálnej pomoci a formuje sa osobná zodpovednosť za svoj osud. Najdôležitejšia sociálna skupina, ktorá je sociálnou bunkou spoločnosti s viacerými úlohami:
a/ regulovanie sexuálneho správania
b/ reprodukcia, biologická reprodukcia
c/ socializácia jej vlastných členov
d/ ochranná funkcia, zázemie, útočisko
e/ začlenenie členov do sociálneho života spoločnosti

Rodina = skupina najmenej dvoch osôb, ktoré tvoria manželský pár, ak majú spoločné deti, označuje sa ako úplná rodina.
Neúplná rodina - chýba jeden z rodičov.

Štát ako subjekt, hlavný garant sociálnej politiky:

- vytvára podmienky na to, aby čo najširší okruh sociálnych potrieb mohol byť zabezpečený vlastnými silami a to predovšetkým pracovným príjmom, sociálnym poistením a pod.
- garantuje vytvorenie a pôsobenie uceleného systému poradenstva
- v účinnosti s ďalšími sociálnymi subjektami garantuje každému občanovi v prípade preukázanej chudoby /stavov núdze/ poskytnutie sociálnej pomoci /dávky, služby/ na úrovni celospoločensky uznávaného životného minima.

Obec ako sociálny subjekt:
- voči obci musí občan nadobudnúť domovské právo a z neho vyplývajúcu sociálnu pomoc, nadobudnutie domovského práva mohlo byť
a/ priamo = výslovným udelení zo strany obce, podmienkou je 10 rokov nepretržitého a dobrovoľného pobytu
b/ nepriamo = deti svojim narodením, manželky uzatvorením sobáša

Neštátne sociálne subjekty - dobrovoľné organizácie, humanitné organizácie, odbory, cirkev, súkromný sektor.
Na neštátne subjekty je jedinec odkázaný, ak prepadne aj cez záchrannú sociálnu sieť.

Sociálna práca a sociálna politika

2008-10-07T17:03:00.000-07:00

3. Sociálna politika
- spôsob sociálneho regulovania = regulovanie spoločnosti v záujme všetkých vrstiev spoločnosti.
- súhrn všetkých opatrení, ktorých účelom je zlepšiť životné podmienky obyvateľstva v rámci daných hospodárskych a politických možností.
- stanovuje zámer vývoja /rozvoja/ = prognózy, alternatívy
Sociálne regulovanie vyplýva z Ústavy SR, z medzinárodných dokumentov, tripartity, kolektívnych zmlúv. Je to realizácia zámerov spoločnosti.

4. Vzťah sociálnej politiky a sociálnej práce
Jednotlivec využíva solidaritu:
nemocenské poistenie = solidarita - zdravý a chorý
daňový systém = solidarita - bohatý a chudobný
Solidarita = občan sa vzdá určitých práv /odvody/.
Princíp rešpektovania vzájomnej väzby hodnôt, noriem potrieb a záujmov pre zachovanie celku. Vytvára priestor pre naplnenie zmyslu života.

Subsidiarita /podpornosť/ - spoločenská zásada rešpektovania nižšieho, zodpovednosť vyšších článkov za nižšie /ministerstvá na obec/.

Sociálna práca a sociálna politika

2008-10-07T17:01:00.000-07:00

Sociálna práca a sociálna politika
1.Čo je to sociálne?
Sociálno - spolupatričnosť, vzájomná spätosť ľudí, interakcia
Sociálny - spoločenský týkajúci sa celej spoločnosti, vychádzajúci zo životných podmienok, vyjadrujúci: životné istoty, blaho a dobro občanov v spoločnosti, pomoc, spolucítenie, slúžiaci hygiene, ľudský všeľudský, vyjadrujúci kladné ľudské hodnoty. Chápeme ho ako samostatnú oblasť sociálnej sféry celospoločenského pohybu. Tento pojem je používaný aj v zmysle starostlivosti a zabezpečenia hendikepovaných, slabých a starších členov spoločnosti.
Sociálne = spoločenské - je vyššie ako existenčné a fyziologické
- umožňuje uspokojenie nielen základných ale aj spoločenských potrieb
- umožňuje reprodukciu pracovnej sily, platiť sebe aj svojej rodine vzdelanie
- medzi existenčným a sociálnym minimom sú tí, ktorí sa odpútali od hranice biedy.

2. Sociálna práca
Špeciálnymi pracovnými metódami zaisťuje sociálnu starostlivosť na profesionálnom základe o človeka.
Aplikuje poznatky do praxe.
Zaoberá sa fungovaním sociálnych inštitúcií zameraných na starostlivosť, zabezpečenie a pomoc jednotlivcom, skupinám alebo komunitám.
Predmetom je človek od narodenia po smrť.
Venuje sa:
- silným jedincom - tvorcovia hodnôt
- handikepovaným ľuďom - sociálna štátna starostlivosť
- ľuďom v sociálnych kolíziách /nezamestnaní, bezdomovci, závislí/.
Pôsobnosť sociálnej práce siaha od primárnych na jednotlivca pôsobiacich procesov až po angažovanie sa v sociálnej politike, plánovaní, rozvoji.
Zahŕňa poradenstvo, klinickú sociálnu prácu, skupinovú prácu, sociálno-pedagogickú prácu, starostlivosť o rodinu a terapiu.
Jej poslaním je umožniť všetkým ľuďom rozvinúť potenciál, obohatiť svoj život a zabrániť dysfunkciám.