DEJINY SOCIÁLNEJ PRÁCE

DEJINY SOCIÁLNEJ PRÁCE
praelectiones semestri hiemalis anni academici MMVI

Úvod
Prv než začneme preberať Dejiny Sociálnej práce, zaiste nebude zbytočné si ozrejmiť pojmy, rozdelenie, metódu a význam dejín sociálnej práce.

§1 Etymológia dejiny sociálnej práce
Vednú disciplínu dejiny sociálnej práce, možno vyjadriť ako skúmanie vývoja, ktorým človek v jednotlivých dobách prešiel, v oblasti riešenia zložitých skutočností ľudského života. Dejiny sociálnej práce sú vednou disciplínou, keďže sú prítomné východiská (principia), z ktorých možno rozumnou úvahou (rationis discursus) vyvodiť uzávery (conclusiones). Dejiny sociálnej práce nie sú však samostatnou vednou disciplínou, lebo svoje princípy preberajú z vedy, ktorá sa zaoberá všeobecne dejinami ľudstva. Veda dejiny (historia) je „…hodnoverné rozprávanie dejov, ktoré treba pripomínať…“. Prvé východisko, alebo principium vedy nazvanej dejiny je pravdivosť. „….Veď kto nevie, že prvý zákon dejín je, aby si sa neodvážil povedať, čo je nepravda? Potom, čo je pravda povie? Nieto ani štipky podozrenia z nadržiavania v písaní a ani predstierania?…“. Ďalší zákon dejín či histórie spočíva v potrebe spomínať veci dávne či nie dávne. „…Spomínať všetko, čo sa vskutku stalo, a pritom pravdivo, by daromne sa kto pokúšal. Nebolo by to na úžitok. Preto dejiny z nezmerného množstva udalostí berú iba pamäti hodné, alebo také, ktoré viac prinášajú človekovi šťastie (felicitatem), teda ako príklady o múdrosti výnimočnej vhodnosti, príklady mimoriadnych čností a nerestí. Také teda udalosti, ktoré človek, keď v akejkoľvek dobe bude si dôkladne všímať, prinesie mu to osoh a urobí ho chápavejším, múdrejším, lepším a šťastnejším…“.