Konfliktualistické teórie

Revolúcie majú dve základné podoby:
1) sociálne – dlhotrvajúce
2) politické – prebiehajú relatívne rýchlo. Tieto charakterom odlišné typy revolúcii ovplyvňujú konflikt. Vyvolávajú problém nových javov – D ich opisuje ako oprávnenia a zaopatrenia. Oprávnenia ako sociálne definované prostriedky prístupu, v prospech práv a príjmov (Francúzska revolúcia). Zaopatrenia ako zabezpečenie určitých politických, ekonomických istôt… Dôsledok priemyselných revolúcii. Sociálne a politické rovolúcie zabezpečujú istú sumu oprávnení a zaopatrení. Tieto dva prvky sa nedajú vždy naraz naplniť, musia sa zosúladiť (oprávnenie je slobodné podnikanie, ale potom nie je štát dostatočne silný na to, aby zaopatroval). Pokrok spoločností je boj skupín o možnosti participácie na oprávneniach a zaopatreniach. Civilizované spoločnosti sú spoločnostiami, ktoré poskytujú istý stupeň oprávnení a zaopatrení – ten stupeň vymedzuje šance:
1) šance participácie
2) šance na slušný život
tí, ktorí sú mimo sú tí vytesnovaní.
Vzťah demokracie a kapitalizmu – demokracia súvisí s definovaním občianských práv a slobôd. Kapitalizmus ide na výkonové hospodárstvo. Predmetom nového triedneho konfliktu je boj za životné šance ľudí. Vyrovnávanie životných šancí má spočívať v novej emancipácii od byrokratických štruktúr.
Zdôrazňuje význam Marshallovej tézy? Moderná spoločnosť vytvára tlak transformácie vzorcov nerovnosti, tie majú kvantitatívny (životné šance) aj kvalitatívny (emancipácia, oprávnenia) charakter. Zdôrazňuje existenciu nových bariér (platová diskriminácia žien, imigrantov reálen príjmi a ich rast) mobilita, participácia na moci miestnej. Moderný sociálny konflikt spočíva v nerovnosti občianskej participácie. V praxi sa nenapĺňa litera zákona, politici sú nad zákonom – kontrola tých, ktorí sú pri moci – pokušenie totalitárstva príťažlivé pre lavicu aj pravicu, konzervatívcov a liberálov, proste všetkých. Totalitárstvo ako tyrania väčšiny – jej dôsledom je zoslabenie spoločenských jednotiek. Zákony, ktoré vedú k rozpadu rodín a pod…
Záporná modernizácia – určitá spoločnosť zavádza technológie, ale nerozvíja už občiansku spoločnosť a nerešpektuje ani tradičné vzory. Oproti tomu otvorená spoločnosť.
Kríza 70 rokov – kríza sa prejavuje rastom vplyvu moci nad zákonom, má aj medzinárodný dosah, rímsky klub a obmedzenia ekonomického rastu, problémy globalizácie, deštruktívne aspekty zmeny, potreba demokratizácie spoločností na úkor byrokratizácie, nebezpečenstvo rastu verejných služieb – kritika sociálneho štátu.