Potom prišli k slovu výbojné nájazdy Chetitov a Kassitiov

Potom prišli k slovu výbojné nájazdy Chetitov a Kassitiov. Kassiti sa asimilovali s domácim obyvateľstvom amorejcami a prevzali ich kultúru. Podarilo sa im zjednotiť Babylon podľa staršej ríše okolo roku 1566 pr. Kr. Po čase však ríšu napádali Elamiti až ich porazil Isin Nabuchadnezar I (1124 – 1104). Posmelený víťazstvom zaútočil na Asýrov. Avšak nakoniec Tiglatpilesar I. v roku 1104 obsadil Babylon. Okolo roku 1050 pr. Kr. sa Babylónie zmocnili Chaldejci, ktorým sa podarilo vymaniť z nadvlády Asýrov v roku 625 pr. Kr. Vtedy sa babylónsky kráľ Nabopalassar spojil s kráľom Médov Kyaxarom a Asýrov porazili. Treba však pripomenúť, že úplne ríša Asýrov bola zničená v roku 609 pr. Kr. Médmi, Babylončanmi a Skýtmi. V tom istom čase syn kráľa Babylonu nazývaný Nabuchadnezzer II. sa postavil proti spojencovi Asýrie egyptskému faránovi Nékovi II. Potom sa stal Nabuchadnezzer kráľom. Ide o babylonského kráľa Nabuchodonozora, ktorý v roku 597 pr. Kr. dobyl Jeruzalem. Keď Peržania porazili spojencov Babylonu Médov, zaútočili na veľké mesto Babylon a posledného vládcu Nabonida porazili v roku 539. pr. Kr. Potom sa kedysi slávna ríša amorejcov, kassitov či neskôr chaldejcov stala súčasťou Perzskej ríše.
Spoločnosť týchto kultúr by sa dala pripodobniť pyramíde. Na čele stal kráľ, potom hodnostári a veľkí vlastníci pozemkov, remeselníci, roľníci, nájomní robotníci, otroci. Vlastne postavenie v spoločnosti vytváralo vlastníctvo pôdy a spoločenský vplyv vyplývajúci z nejakého úradu. Otroci však boli v inom postavení ako to bolo povedzme za čias Rimanov. Jeho situovanie do tejto spoločensky najnižšej skupiny bolo nielen stratou slobody (zajatci, za trest) ale i množstvom majetku. Takže nemusel byť celý život otrokom. Keďže sa jedná o kultúry na vysokom stupni kultúry najviac do popredia vystupuje úsilie o poriadok v spoločnosti. Prostriedok však nebol zastrašovanie (napr. v podobe krutých trestov). V Šulgiho zákonníku je typické, že nepoužíva zákon odvety – „…oko za oko, zub za zub…“. vyžaduje len odškodnenie či náhradu škody aj v prípade ublíženia na zdraví. V zákonníku kráľa Lipitištara (1934 -1924 pr. Kr.) napr. upravoval postavenie ženy v rodine, povinnosti manžela k chorej manželke, k inej žene, ktorá mu porodila dieťa, chránil snúbencov atď. Zákonníky svedčili o úrovni vtedajších ľudí. V historickej vede je zákon jeden z prvých vážených prameňov o živote v tej či onej dobe. Najznámejší zákonník babylonského kráľa Chammurabiho ako dôvod svojho vzniku uvádza: „…ten, komu bolo ukrivdené, kto sa dostal do sporu, nech príde k mojej soche kráľa spravodlivosti, nech si dá prečítať stélu s mojim nápisom, nech vypočuje moje vzácne slová, nech mu moja stéla objasní jeho prípad…“. Tu možno vidieť, že sa kládol veľký dôraz na spravodlivosť v spoločnosti a na poriadok.