Sociálna komunikácia

9. Sociálna komunikácia:
Môžeme ju charakterizovať ako odovzdávanie a prijímanie informácií v sociálnom styku pomocou nejakého znakového systému ; dôležitá je aj neverbálna komunikácia (až 70% sa dozvieme z neverbálnej komunikácie, jej využitie – primitívne kultúry).
– konvencionalizácia výrazu – keep smiling – prezentujem niečo iné/len to čo sa očakáva, než to čo cítim
– výstavba konkrétneho vecného obsahu – vecný obsah – to čo vyjadrujem pomenovaniami
– psychologicky možno vyťažiť z aktualizácie neutrálnych výrazov – prenesieme pomenovanie na inú vec (napr.: vedúci nemá teraz čas – inak povedané – šéf teraz zarezáva)- k emocionálnej aktualizácii výrazu môže dôjsť aj k posunom v štýle, čiže prenesením alebo zmenou štýlu kľúčového slova (môj otec bol pracovitý – môj tato bol pracovitý)
– dvojitá väzba – kolísanie medzi postojmi (výčitky svedomia – veľká láska) ; striedanie plusovej a mínusovej správy (dieťa si nevie vybrať, či je to + alebo -)
– dilema ježov – prejavím snahu s niekým sa zblížiť, keď sa priblíži tak sa naježím)

Neverbálna komunikácia (informácie):
– emócie (pocity, nálady, afekty)
– záujem o zblíženie
– snaha o vytvorenie dojmu u toho druhého (chcem byť rešpektovaná, ale si neverím)
– snaha o zámerné ovplyvnenie partnera (ovplyvniť postoj)
– riadenie chodu vzájomného styku