Sociometrické pozorovanie

Sociometrické pozorovanie – priame, nepriame, krátkodobé, dlhodobé (vonkajšie prejavy v skupine)
Sociometrický prieskum – umelo navodená situácia
Sociometrické prostriedky v triede:
– postavenie jednotlivca v triede
– dynamiku sociometrického statusu
– porovnanie štruktúry jednej skupiny a druhej skupiny
Podmienky sociometrického testu (všetky sa nedodržiavajú):
– hranice skupiny, v ktorej sa test realizuje majú byť vyznačené
– výber osôb čo do počtu, by nemal byť obmedzený (napr. otázka- Vyber si 3 osoby, s ktorými by si chcel bývať na lyžovačke) ; jednotlivci sa vyzvú, aby si vybrali, alebo odmietli iného člena skupiny podľa nejakej situácie alebo kritéria
– výsledky sa majú použiť na prestavbu skupinovej štruktúry
– výsledky sa nezverejňujú
– formulácia otázok má byť jasná (akú hru máš najradšej? , s kým ju hrávaš najradšej? , a ešte s kým? , podľa teba, kto sa nezapája do života triedy? , …)
Rozlíšenie medzi psychokritériami a socio-kritériami pri zostavovaní testu:
– psychokritérium – sympatia, osobná preferencia
– sociokritérium – výber na základe spoločnej činnosti v záujme dosiahnutia nejakého cieľa
Súčasné teórie v sociálnej psychológii:
1. teórie učenia – to ako sa správam je výsledok ako som sa to naučil ; opakovaním situácie sa vytvorí návyk – vlastnosť – správanie ; Bandura – habituálne správanie – naučené správanie, napr.- niekto ma pozdraví, tak aj ja odzdravím, lebo ma to naučili

2. Etapy hist. vývinu soc. psychológie, sociometria:
1879 – Wilhem Wundt – zakladateľ psychológie.

Sociálna psychológia sa formovala v štyroch etapách: 1. etapa spontánnych sociálno-psychologických myšlienok a názorov /starovek a stredovek – trvala do roku 1860/, 2. etapa priamych zdrojov sociálnej psychológie /1860 – 1913 vznikali ucelenejšie koncepcie – psychológia národov – Lazarus, Stendhal, W. Wundt, psychológia más – Le Bon, Tarde, Sighele – princíp napodobňovania, teória inštinktov sociálneho správania – Úvod do sociálnej psychológie – A. M. Mc Doughall, Sociálna psychológia – Ross/ 1913 – vznik Sociálnej psychológie ako samostatnej vedy. 3. etapa samostatnej vedeckej sociálnej psychológie /1913 – začiatok II. svetovej vojny/ vznikali psychologické smery asocientizmus, ruská reflexológia, hlbinná psychológia – Freud, psychológia správania, sociálna psychológia práce – Mayo. 4. etapa – koniec II. svetovej vojny až po súčasnosť – rozvoj psychológie vo všetkých smeroch – kongitivitizmus, neobehaviorizmus, interakcio-nalizmus, psychoanalytické smery.