TEÓRIA KONANIA

TEÓRIA KONANIA
najprv zhodnocuje rôzne teórie konania:
– utilitarizmus zameraný na dva elementy: prostriedky(means) a ciele(goals). Tento model predpokladá len homo oeconomicus izolovan. v racionálnom svete. Čo prestíž, úcta?
– Koncepcia homo psychologicus
– Idealistická – idei
– Materialistická – material. potreby
– Behavioristická – stimul a odpoveď, silne ho ovplyvnila
– P vymedzuje voluntaristickú – pri analýze konania musíme zohladniť vôlu jednotlivca, kt by brala človeka ako homo sociologicus – konvergencia predchadz. koncepcií. HS nie je kategóriou, len výsledkom analýzy: Pareto, Durkheim, Freud, Weber.
-Konanie je systémom, vychádza zo systémového prístupu . Nie je izolované, súčasť prostredia so štruktúrou, prvkami a funkciami – je systémom.
Každé konanie vymedzujú pojmy: actor, goal, means, situation, norms, ktoré vytvárajú jednotku. Konanie je funkciou motivácie.
Pr: Motív konanie 1 potrebujem peniaze: vykradnem banku
konanie 2 nasporím
konanie 3 predám dom
Jedinec je nositeľom viacerých soc. rolý (študent, zloduch). Elementom je soc rola (vykonávateľom jednotlivec aj kolektivita). Očakávania stimuluje prostredie , nie jedinec.
Ako sa jedinec správa pri osvojovaní a plnení rôl? Klúčovým procesom je socializácia : jedinec = socializácia = osvojenie spoloč. noriem. Normy, preto normatívne budovaná teória.
Zákl. mechanizmy, kt konanie obmedzujú a odmeňujú: socializácia a soc. kontrola.
Socializácia – rodina zdroj P konzervativizmu + školy, cirkvi. Socializácia upevňuje normativizmus