Zohľadnenie sociálneho kontextu aj mimo pracoviska

Zohľadnenie sociálneho kontextu aj mimo pracoviska.
Práca a jej sociálny kontext. Sociológ A. Touraine ukazuje, akým spôsobom môže „typ práce“ ovplyvňovať druh sociálneho vedomia a jeho prostredníctvom i kolektívne správanie. Rozlišuje tri fázy dejín spoločnosti.
■ Vo fáze A sú držitelia konkrétneho know-how špecializovaní robotníci, ktorí
pracujú do veľkej miery autonómne. Robotník si uvedomuje to, že je kľúčovým
prvkom v procese vytvárania bohatstva. Je na svoju prácu hrdý a chce vy¬produkované dobrá aj sám užívať. Kolektívne konanie tu má korpora¬tívny charakter.
■ Fáza B je fázou taylorovskej organizácie práce. Kvalifikovaní robotníci, poverení iba prípravnými prácami a údržbou, prenechávajú úkony priamo spojené s výrobou špecializovaným robotníkom, ktorí tak strácajú akúkoľvek autonómiu. Paralelná prítomnosť týchto dvoch kategórii v jednom podniku podľa Touraina podnecuje vznik „triedneho vedomia. Začína organizácia robotníkov, aby kolektívnymi aktivitami vymáhali na „kapitalistoch“ isté ústupky alebo výhody. Toto vedomie triedneho boja nabáda robotníkov, aby sa snažili revolúciou získať moc.
■ Fáza C je fázou automatizácie. Dochádza v nej k ďalšiemu predlženiu vzdiale¬nosti, ktorá delí robotníka od koncového výrobku. Robotníci sa stávajú tech¬nikmi, ktorých úlohou je predovšetkým dohliadať na výrobný proces. Pôvodná poli¬tická a revolučná činnosť robotníkov je nahradená činnosťou odborov, ktorých cieľom je kontrolovať chod podniku a podieľať sa na jeho riadení. To vedie k rozpadu robotníckeho hnutia – činnosť odborov a boj záujmových skupín na¬hradili spoločnou politickou akciou.
Poznámka – Na konci šesťdesiatych rokov 20. stor. uskutočnili sociológovia cambridgeskej školy v Lutone výskum, ktorého objektom byli robotníci s uspokojivým platom a dobrými životnými podmienkami. Cieľom tohto výskumu bolo zistiť, či i naďalej existuje robotnícka trieda ako taká a či robotníci majú tendenciu prechádzať do strednej triedy. Závery štúdie sú zhrnuté v knihe s výrečným názvom Robotníci prebytkov a naznačuje, že robotníci si už nevytvárajú citovú väzbu ani k svojmu podniku, ani k svojej práci a necítia sa príslušníkmi nejakej špecifickej sociálnej triedy. Väčšina z nich prišla do Lutonu pracovať s vidinou dobrého platu. Prijali preto i menej zaujímavú prácu, ak bola dobre zaplatená. Na tomto príklade je teda možné pozorovať, že práca nie je autonómnou sférou, ale že je súčasťou sféry osobnej, rodinnej i sociálnej a že to, čo robotník od práce očakáva, zásadne ovplyvní spôsob jeho profesného správania.